Kultúr tour

Trochu som v poslednom období kultúrne žila. Vlastne som kultúrne žila nad pomery. A mala som to šťastie, že to “nad pomery” bolo výnimočne v úplne maňifik kvalite. Až tak, že mi miestami behali po tele zimomriavky. Alebo skôr zimomriavy, pretože to bolo fakt niečo. Tak, dámy a páni, pristúpte bližšie a obzrite si prehľad toho najlepšieho, čo sa mi za posledný týždeň dostalo pod zmysly.

Collage01.jpg

12 years a slave

Jeden neskutočný film! O to mrazivejší, keď si človek uvedomí, že bol nakrútený na základe skutočnej udalosti. Zvyčajne mi trvá aj niekoľko rokov, kým sa spätne dostanem k filmom, ktoré získali Oscara (tento má hneď troch), ale som rada, že túto srdcervúcu vec som tak dlho neodkladala. Nielen, že to bolo krásne napísané, natočené, odohraté a zrežírované. Nielen, že tam Brad Pitt a Ben Cumberbatch, ktorých mám extrémne v láske, hrali dve úplne malé, ale krásne postavy. Tento film má pridanú hodnotu – človekovi sa naraz zdá, že sa nenarodil až do tak blbej doby, ako sa zvykne tvrdiť. Silné, šokujúce, smutné, ale hlavne opäť raz kus, ktorý nepripúšťa citovú neutralitu. 10/10. ☺

Salvador Dalí v Muzeu města Brna

Musím sa priznať, že výtvarnému umeniu nevenujem toľko pozornosti, koľko by sa možno patrilo. O existencii Salvadora Dalího som samozrejme vedela, takisto som bola oboznámená s jeho príslušnosťou ku skupinke surrealistov a jeho pôsobivým mustážom nad hornou perou. Tam však moja zasvätenosť končila. Osud ale chcel, aby som v jedno ospalé ráno pri ceste električkou do práce započula dve tety, ktoré sa bavili o tom, že na Špilberku bude výstava Salvadora Dalího. Tá informácia ma zaujala. A keďže zákon príťažlivosti, podobne ako zákon schválnosti, funguje neomylne a stabilne, hneď na druhý deň sa mi do očí dostal aj leták k výstave a informácie o vstupnom (pre študentov smiešnych 50 Kč!). Nebolo o čom, na výstavu som sa spolu so somnoubývajúcou Deniskou vypravila a svoje srdce excentrickému španielskemu umelcovi odovzdala. A hoci na výstave nebol ani jeden z jeho obrazov, ale “iba” litografie, keramika, mince a fotky, bola som nadšená. Z mnohých vystavovaných kúskov na mňa totiž plynuli tak pozitívne dojmy, aké by som neočakávala ani nikdy. A do symbolu tečúcich hodín som sa zalóvovala na poriadek!

The Lunchbox

Júúúj, tak toto bol šmak! 5 ľudí sa mi prispôsobilo a šlo bez veľkého nadšenia so mnou do kina na tento film, aby o dve hodiny neskôr nenachádzalo vhodné a výstižné slová chvály a nadšenia. Tak veľmi MILÝ film. A tak neuveriteľne vtipný. A tak skoro po inom skvelom filme. Milý kinematografický Bože, ak si, som tvoja nová ovečka! Ľudia väčšinou pozerajú na indické filmy skrz prsty a pri zvyčajnej bollywoodskej produkcii sa tomu nikto ani veľmi nečuduje. Tento film sa ale vymyká z toho krikľavého a hlučného radu tak silno, ako sa to podľa mňa nepodarilo ani slávnemu a milovaného Milionárovi z chatrče. Len to, prosím, nepozerajte hladní. Ja som tú chybu spravila a muky pekelné! 10/10

Jak je důležité míti Filipa v Národním divadle Brno

Najčerstvejšia kultúrna zimomriava, z predstavenia som sa vrátila len pred hodinou, takže som plná čerstvých dojmov a nadšenia. Po dejovej stránke som vedela, do čoho idem, pred nejakým časom som videla filmové spracovanie tejto Wildovej klasiky a veľmi sa mi páčilo. Nebola som ale pripravená na to, ako veľmi sa to brnenským hercom podarí prekonať. Pripečený úsmev som mala na tvári priškvarený celý čas. Iba občas mi zmizol z tváre, aby ho vystriedal hurónsky rehot. Milí herci sa pri tom na javisku bavili tiež, a to doslova. Niekoľkokrát sa rozosmiali sami a museli chvíľku počkať, kým sa dorehocú a budú schopní vpraviť sa späť do role. Exceloval zvlášť Petr Jarčevský v roli Algernona, ktorému skvelo sekundoval David Kaloč ako Jack. A scéna, v ktorej chlapci vyšli na furbínu, kde rozprávali publiku, že sa prestavuje scéna a čo zažili pri skúškach a jednému v sále prítomnému Filipovi odovzdali chladenú desinku v plechovke, to bol pre mňa divadelný kúsok doteraz nevídaný. Myslím, že si toto predstavenie rada a čoskoro strihnem znovu.

Len jedna vec ma neskutočne dráždila – parchanti, čo sa nevedia obliecť do divadla. Neviem, kde máte matere príp. učiteľky (keďže tam bolo dosť školských skupín), ale rifle, kožené bundy, havajské košele, letné minišaty, menčestráky, skejterské mikiny, legíny s tričkom, tenisky ani kanady sa do divadla nenosia, smradi! Keď nemáte vkus, je to škoda, ale keď nemáte chochmes, tak korením do oka vám! Na!

Pac a pusu,

Ivs ♥

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s