Babička pozdravuje a omlouvá se

IMG_20151217_204810

Vyzerá to tak, že posledné dva mesiace ešte poriadne zamiešajú mojou tohtoročnou TOP 10, pokiaľ ide o knihy. Hlavne november bol silák na dobré kusy. Napríklad aj ten, ktorý som dôvtipne prezradila hneď v nadpise. Pre menej chápavých ešte raz a bez obalu – toto bude príspevok o knihe Babička pozdravuje a omlouvá se od Fredrika Backmana. Menovaného švédskeho šuhajka som prvýkrát zaznamenala v súvislosti s jeho knihou Muž menom Ove, ktorá sa mi veľmi páčila. Príbeh dôchodcu Oveho (všimli ste si, koľko majú v literárnom svete dôchodcovia aktuálne roboty?) a jeho priateľov som si zamilovala od prvej strany. A táto zamilovanosť stále trvá, hoci od prečítania poslednej bodky už uplynul značný kus času. Medzi mnou a Backmanom to teda vyzerá na dlhodobejšiu záležitosť, navyše podporenú prečítaním Babičky.

To máte tak. Stretnete autora. Zamilujete sa. Pustíte sa do čítania všetkého, čo napísal. V menej ideálnom prípade si po vyprchaní prvého ošiaľu dáte zbohom a budete spomínať na to pekné. V ideálnom prípade po pár knihách nepríde kruté vytriezvenie a vzťah bude pokračovať. A hoci je to medzi mnou a Backmanom ešte čerstvé, niečo mi hovorí, že to má nádej.

Toľko k literárno-vzťahovým metaforám, nasleduje popis deja. Hlavnou hrdinkou knihy je sedemročná Elsa. Elsa je predčasne vyspelé dieťa s bujnou fantáziou, nadovšetko miluje superhrdinov, Harryho Pottera a svoju babičku, s ktorou podnikajú výpravy do tajomnej krajiny Miamas. Jedného dňa ju však babička vyšle na naozajstnú rytiersku výpravu, čo otrasie Elsin svet v základoch a zmení ho na nepoznanie. Tým som asi nepovedala nič a zároveň dostatočne veľa na to, aby som zaujala vašu pozornosť a vy ste s napätím čítali ďalej.

Dostávame sa totiž k tomu, čo mi ide najlepšie – k vyjadrovaniu vlastného názoru. Už ste sa totiž dozvedeli, že Babička pozdravuje a omlouvá se je šupa, no nedozvedeli ste sa prečo. To ale hneď napravíme, takže žiaden štres.

Ako obvykle sa tu nechystám rozoberať literárny štýl či výstavbu textu, na to sú hlavy povolanejšie a pomazanejšie, než je tá moja. Za seba môžem len povedať, že knižka sa mi páčila z viacerých dôvodov. Po prvé, super sa čítala. Bola pútavá, zábavná, originálna, vtipná a celá taká láskavá. Po druhé, všetky postavy boli mimoriadne sympatické. Jasné, Elsa sa občas správala ako prvotriedny spratek a susedu Britt-Marie by každý súdny človek poslal do mindže už na dvanástej strane. To ale nemení nič na fakte, že v celkovom vyznení boli super a človek si ich chtiac-nechtiac obľúbil. Po tretie, bol tam pes. Presnejšie wors. Zvieratká v knihách mám rada. Aj čudákov. A tí tam boli tiež. Po štvrté, Babička trochu nakopne to spiace dieťa vo vás. A že si občas každý taký kopanec zaslúži… A konečne po piate, v knižke je veľa krásnych myšlienok. Zvlášť sa mi páčila táto: “Být výjimečný je nejlepší způsob, jak být jiný.” No nie je to mega? No je! Tak šup šup. Kupovať, objednávať, čítať, prežívať, ľúbiť, vracať sa k tomu. Ja sa budem určite. Lebo keď tak nad tým premýšľam, Backman s Babičkou nezamiešali len tohtoročnú TOP 10, ale aj rebríček najväčších obľúbencov všetkých čias. Teším sa. Mám rada, keď sa mi toto stane.  🙂

A vy teda skúste. A dajte vedieť.  🙂

Ivs ♡

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s