Pýcha a predsudok

Drawing (3)

Milujem Vianoce! Viem, že je to mimoriadne neoriginálne, ale no a čo. Od malička je to pre mňa pár dní, ktoré mám podvedome spojené s totálnou pohodou (aj keď to vo finále u nás vždy skôr vyzerá na závody s časom a hordami návštevníkov). Kopa dobrôt, moje obľúbené rozprávky v telke, gýčové vianočné pesničky z rádia, dlho nestretnutí kamaráti, vianočné omše. Plus moja bláznivá, všetkých pochabostí schopná rodina, s ktorou je obrovská zábava. Ideálne sviatkové kombo. Ja som si k nemu ale v posledných siedmich rokoch pridala ešte jednu milú tradíciu – čítanie svojej najobľúbenejšej knižky. A pretože som si uvedomila, že som vám o nej ešte nič nepovedala, dnes je ten deň, kedy to mienim napraviť. Kto sa teší, nech na oslavu zje ďalší vanilkový rožtek!

“It is a truth universally acknowledged, that a single man in possession of a good fortune must be in want of a wife.” Prvá veta z knihy Pýcha a predsudok od Jane Austenovej. Táto knižka neohroziteľne kraľuje môjmu rebríčku už pekných pár rokov. Prvýkrát som ju čítala niekedy na gymnáziu a odvtedy sa k nej vraciam pravidelne. Príbeh lásky Elizabeth Bennetovej a pána Darcyho je preverenou a dobre známou klasikou, ktorú by si mal každý aspoň raz za život prečítať. Áno, aj chlapčíci. Ak pre nič iné, tak už len preto, že to patrí k všeobecnému prehľadu.

Pre mňa osobne je vzťah k tejto knižke presne tým príkladom iracionálnej lásky, ktorú si neviem ničím vysvetliť. Keď sa nad tým vo chvíľkach triezveho uvažovania zamyslím, nie je napísaná lepšie než iné knihy, nie sú v nej výnimočne pozoruhodné postavy, nevybičuje emócie do červených čísel. Napriek tomu som presvedčená, že keby sa mi samovznietila knižnica, Pýchu a predsudok budem zachraňovať ako prvú. Prečo? Na to sa mi odpovedá ťažko. Ale skúsim.

V prvom rade je to chémia medzi hlavnými postavami, hoci nie vždy úplne viditeľná. Darcy je snom kvanta žien po celom svete, čomu sa nečudujem. A hoci ja osobne jeho ani Elizabeth neprijímam úplne bez výhrad, dokážem im odpustiť oveľa viac než iným literárnym dvojiciam. Plus je tam ešte Jane a Bingley, a to sú stopercentní ňuňuši. Takže kladné postavy máme vyriešené uspokojivo a tie negatívne sú tiež pozoruhodné, lebo štvú presne tak, ako sa patrí. A poriadok musí byť!

V druhom rade je to humor, s ktorým je knižka písaná. Ani jedna z ďalších Austenovej kníh nie je taká zábavná, i keď to nie je prvoplánový humor, ktorý by bil do očí. Je to skôr nenápadný vtip, skrytý v dialógoch a situáciách. Taký môžem.

Tretí rad, to je (pozor, SPOILER!!!) happy end. Z prostého dôvodu, že sa naň dá spoľahnúť. Keď knižku čítate niekoľkýkrát, viete už, na čo sa môžete tešiť. Takáto istota je niekedy na nezaplatenie.  🙂 A nakoniec – páči sa mi, že aj po toľkých prečítaniach si tam viem vždy nájsť niečo nové. Lebo tá knižka je taká bohatá, že sa mi ju nepodarilo celú plne obsiahnuť na prvý šup. Takže to ani pri opakovanom čítaní pre mňa nie je len povinná jazda.

Keď už som sa dostala až sem a znovu čítam predchádzajúce riadky, nie som si úplne istá, či sa mi podarilo vyjadriť podstatu. Ale vlastne na tom až tak veľmi nezáleží, lebo v konečnom dôsledku je najlepšie, keď si každý vytvorí vlastný názor podľa osobnej skúsenosti. Tak znovu len odporúčanie – skúste si Pýchu a predsudok prečítať. A uvidíme, či si ju dokážete zamilovať rovnako ako ja.

Prajem vám tie najkrajšie Vianoce, aké si viete predstaviť.

Vaša Ivs ❤

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s