Moja ruská babka a jej americký vysávač

shalev

Long time no see, kamaráti. Bolo tu trochu rádiového ticha, pretože som v posledných dvoch týždňoch čítala veci, ktoré som z rôznych dôvodov nemohla alebo nechcela recenzovať. Tomu je ale nateraz koniec a ja dnes idem s novinou. Radujme sa, veseľme sa.

Meir Shalev – Moja ruská babka a jej americký vysávač. Keby sa ma niekto chcel opýtať, prečo som sa pustila do čítania knihy s takým podivným názvom, odpoviem mu: “Práve pre ten podivný názov.” Čo ako dôvod u mnohých iste neobstojí, ale ja, duša ihravá, som si do svojho tohtoročného čitateľského čelindžu uviedla toto kritérium výberu medzi prvými. Že som blázon? Že riskujem svoj čas a čitateľské šťastie kvôli vrtochom ovínenej silvestrovskej hlavy? Že by som mala k výberu literatúry pristupovať zodpovednejšie? Také lobogo! Keby som totiž nedala na svoju intuíciu a spontánne nápady, nevypočula v kníhkupectve alebo knižnici to zvláštne volanie či potlačila v sebe nevysvetliteľnú chémiu, ktorá ma k niektorým knihám priťahovala, ochudobnila by som svoj život o dobrú polovicu kníh z mojej top desiatky. Nie je toto tá najhoršia možná knihomoľská predstava?

Pre našu dnešnú vec je ale dôležité niečo iné. Fakt, že mi knižka Moja ruská babka a jej americký vysávač takpovediac “vyhodila dekel”. Meir Shalev v románe rozpráva príbeh z prostredia svojej rodiny. Hlavnú pozornosť pritom sústreďuje na osobu babky Tone, ktorá pochádza z Ukrajiny, hovorí so silným ruským prízvukom, je posadnutá čistotou a vyznáva svojrázne výchovné a komunikačné prostriedky. Druhou hlavnou “postavou” románu je veľký a legendami opradený vysávač, darček od Toninho švagra žijúceho v Los Angeles. Čo vyzerá ako naozaj čudná konštelácia, ale vo výsledku to funguje fantasticky. Shalev spomína na detstvo a dospievanie v kruhu svojej širokej rodiny, na historky a príhody spojené s príbuzenstvom a na život v Palestíne v rôznych obdobiach 20. storočia.

Viem úplne presne, prečo som z tejto knižky taká nadšená. Lebo som sa pri jej čítaní nahlas smiala. Lebo mi to rozprávanie a reč postáv boli mnohokrát také povedomé, až som si musela pripomínať, že sa to odohráva v Izraeli a nie toť na strednom Považí. Že je to iná rodina a nie moja vlastná. Napriek tomu som ich milovala všetkých bez výnimky od prvej strany po poslednú. Tvrdých farmárov, “skoro inžinierov”, nepraktických rojkov, zanietených socialistov, deti. Shalev píše skvelo – vtipne, zaujímavo, láskavo, so správnou dávkou podrobností. Ak máte navyše aspoň základnú predstavu o židovskej kultúre, viete, čo je šábes, pesach, seder či mošav (alebo ste aspoň schopní si to vygúgliť), nebudú vám robiť problém ani izraelské reálie. Ak sa vyžívate v rodinných historkách, rozprávaniach zo starých časov, komplikovaných príbuzenstvách s tridsiatimi tetami a štyridsiatimi strýkami, v tých drobných špecifikách a bizarnostiach, ktoré si každá takáto rodina chráni ako oko v hlave, potom budete radi, že Shalev sa o tie ich podelil s celým svetom. A obohatil ich o veľa pekných myšlienok. Mne sa páčila napríklad táto:

Ľudská pamäť sa prebúdza a usína, kedy sa jej zachce. Naše činy i nás samých robí veľkými alebo malými, dáva nám pocit, že lietame alebo padáme. Keď ju voláme na pomoc, neodpovedá, a keď sa ozve, tak len vtedy a tam, kde sa jej to hodí. Neuznáva žiadneho pána.

Čo dodať na záver? Mohla by som prísť so svojimi tradičnými výzvami, aby ste si to prečítali. Čo samozrejme vrelo odporúčam každému, koho by táto téma mohla zaujímať. Rovnako ale odporúčam ďalšiu vec – podľahnúť občas svojej intuícii. Lebo napríklad ja a knižka, o ktorej dnes bola reč, sme si boli súdené. A to je super, nie?  🙂

Ivs ♥

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s