Pravda o případu Harryho Queberta

srdcka

Valentínska noc zvláštnu máva moc. Na mňa. A tak sa celkom teším, že mi na dnes pripadla tá radosť predstaviť vám knižku, o ktorej ide byť reč. Lebo prečo? Lebo je o láske.

Keby ste si prečítali popis knihy Pravda o případu Harryho Queberta od Joela Dickera, dozvedeli by ste sa, že je to detektívka. To by ale bola veľmi nedostatočná kategorizácia. Je to totiž detektívka zmiešaná s úvahami o priateľstve, o literatúre, o tvorivosti, o talente, o paralelách v živote. A predovšetkým o tej spomínanej láske, aspoň pokiaľ ide o moje subjektívne vnímanie. Až do takmer úplného konca, kedy sa vyriešili všetky záhady, som si totiž hovorila, že je to jeden z najkrajších ľúbostných príbehov, aké som kedy čítala. I keď bol mimoriadne neštandardný.

Dej knihy sa točí okolo mladého spisovateľa Marcusa Golmana, ktorý sa po vydaní svojho prvého románu stal veľkou literárnou hviezdou. Po bleskovom úspechu ale Marcus dostáva tvorivý blok a v písaní ďalšej knihy nedokáže urobiť nijaký pokrok. Rozhodne sa preto, že strávi istý čas v dome svojho mentora Harryho Queberta, ktorý je tiež uznávaným spisovateľom. Jeho pokoj v priateľovom dome však pomerne skoro preruší nález pozostatkov 15-ročnej dievčiny na Harryho pozemku a odhalenie o dávnom, de facto zakázanom vzťahu medzi mladučkou Nolou a vtedy 34-ročným Harrym. Marcus sa s cieľom očistiť priateľovo meno vydáva na hon za pravdou a odhaľuje špinavé tajomstvá malého amerického mestečka, ktoré dovtedy pokladal za zemský raj.

Pravda o případu Harryho Queberta je super knižka z viacerých dôvodov. Je vynikajúco napísaná, takže ju zhltnete rýchlo aj napriek tomu, že je poriadne hrubá. Obsahuje kopu nečakaných zvratov, ktoré vás vyšokujú v momente, keď si myslíte, že už viete, čo presne sa stalo. Sympatizujete s postavami, ktoré si to vôbec nezaslúžia a naopak, zatracujete tie, ktoré sú len nevinnými obeťami. Nachádzate jednu krásnu myšlienku za druhou. Hneváte sa, smejete, bojíte, dúfate, nechápete, držíte palce. Kolotoč emócií na 580 stranách.

Ako som už spomínala, mňa osobne najviac dostali opisy vzťahu medzi Harrym a Nolou. Neviem ich nijako bližšie charakterizovať, ani vysvetliť, čo ma na nich tak upútalo. Je to o tom pocite, ktorý som pri nich mala a faktu, že som to Dickerovi uverila. Až tak, že som si dlho myslela, že som druhý rok po sebe objavila svoju top knihu roka už vo februári (vlani ma absolútne prefackala Modlitba za Owena Meanyho). A hoci to tak v konečnom dôsledku zrejme nebude, Pravda o prípade Harryho Queberta je bez diskusie vynikajúca kniha, ktorú budem čítať znovu. A nie raz. Tak ju skúste aj vy. Jar je ešte v nedohľadne, čo znamená kopu dlhých tmavých večerov.

Ivs ♡

Advertisements

One thought on “Pravda o případu Harryho Queberta

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s