Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru

Ari&Dante

Cítim sa okradnutá. A hneď vysvetlím prečo. Mám pocit, že keď som ja bola tzv. mladý dospelý (teda pred dvoma rokmi, hihi), takéto knižky nebývali. Keby boli bývali, určite by som sa k nim dostala. Čo nemusí každému znieť ako úplne relevantný argument, ale je pravdivý. A tak teraz perly a perličky zo žánru young adult objavujem ako veľmi dospelá osoba. A užívam si to. Sa s tým zmierte.

Poďme na to ale pekne poporiadku. Čo si všimnete prvé? Tipnem si. Tú krásnu obálku a dlhokánsky nevšedný názov – Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru. Za ňou a za ním sa skrýva rozprávanie o dvoch dospievajúcich chlapcoch, Arim a Dantem, ktorí žijú pomerne izolované životy bez priateľov a pod dohľadom milujúcich rodičov. Až kým jedného dňa nenarazia jeden na druhého. Od toho momentu sa rozvíja príbeh veľkého priateľstva, lásky, bolesti, strachu, osobných vojen a hľadania samého seba, jednoducho príbeh o všetkom, čím si prechádza dospievajúci človek s citlivou dušou.

Priznám sa vám bez hanby – táto knižka si ma zaháčkovala od prvej strany. Už dávno sa nestalo, aby som sestre na desiatej strane hovorila, že “tá kniha je super”. A aby mi to nadšenie vydržalo až do konca, ba priam sa stupňovalo. Milujem Ariho a Danteho. Milujem ich rodičov. Milujem Sáenza za to, že ich všetkých vymyslel. Milujem ho aj za to, že z nich spravil hĺbavé intelektuálne typy uvažujúce o veciach, nad ktorými som sa ja pravdepodobne nikdy nezamyslela. Za to, že im vložil do úst a do hláv celú kopu krásnych viet a myšlienok. Napríklad túto: “Niekedy sa mi zdá, že si zakazujem vedieť, nad čím v skutočnosti rozmýšľam.

Podľa mňa je to kniha, ktorá donúti človeka k zamysleniu. Číta sa prakticky sama, 360 strán preletíte, ani neviete ako. Napriek tomu to nebude (alebo by aspoň nemalo byť) povrchné čítanie, ktoré sa nedotkne ničoho tam vnútri. To by ste museli byť naozaj bezcitní…

Nedávno som čítala Balkovu knihu Vtedy v Lošonci, ktorá je tiež o priateľstve dvoch chlapcov. Kým ale Balkovi som to celú dobu akosi nedokázala uveriť, u Sáenza to išlo samo a bez nátlaku. A aj to je podľa mojich osobných kritérií známkou dobrej knihy. Keď sa nemusíte nútiť, aby ste si prečítali ďalšiu stranu, obľúbili si hrdinu, verili prečítanému alebo si dokázali predstaviť, že sa to celé deje vo vašom okolí. Ari a Dante u mňa zabodovali naplno. Kvôli tomu, akí sú, no predovšetkým kvôli tomu neskutočne pozitívnemu pocitu, ktorý som počas celej knihy mala. Poviem to naplno – nad tou knihou som bola permanentne šťastná. A to aj v tých smutných pasážach. Nemusíte so mnou súhlasiť, nemusí sa vám páčiť všetko, čo tam nájdete, ani sa vám nemusí zdať, že je to kniha pre vás. Sama za seba ale túto knižku hodnotím ako to najlepšie, čo som v žánri young adult zatiaľ čítala. A pravdepodobne sa na tom dlho nič nezmení.

Na záver ešte slovami Ariho: “Bolo mi jasné, že v čejsi ruke možno niekedy nájsť všetky tajomstvá vesmíru.” Lebo tak to presne je.

Ivs ♡

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s