Kniha o cintoríne

Tale

Pardonte dlhú odmlku. V posledných troch mesiacoch som ale čítala napr. Harryho Pottera a toho je zbytočné recenzovať, lebo Veď-Viete-Čo. Lebo je super a všetci to vedia. Dnes ale o inom, dokonca slovenskom. To sa tu ešte nestalo.

Samko Tále – Kniha o cintoríne. Za týmto dielom stojí spisovateľka Daniela Kapitáňová, ktorá stvorila rozprávača príbehu, mentálne zaostalého Samka Táleho, ktorý každého pozná, o všetkom si niečo myslí a všetko robí tak, ako sa sluší a patrí. Aspoň podľa jeho názoru. Zásahom osudu musí dočasne prerušiť svoju hlavnú prácu – zber starých kartónov, a preto sa na nevyhnutnú dobu stáva spisovateľom a píše knihu, v ktorej popisuje život svojej rodiny a ďalších obyvateľov Komárna, zvlášť kladúc dôraz na konanie, ktoré považuje za nevhodné. Toľko k základnému popisu, viac sa toho vlastne asi ani povedať nedá.

Priznám svoju chybu hneď teraz – veľmi, veľmi som chcela, aby sa mi táto kniha páčila. Bola som na to pripravená. Dokonca som sa ani nevyšokovala jazykom, ktorým je Kniha o cintoríne písaná, pretože som pamätala na to, že ju vlastne píše mentálne postihnutý človek. Aj v minulosti som už čítala romány, v ktorých boli hlavnými hrdinami postihnutí ľudia a nikdy mi to nevadilo. Lenže v prípade Knihy o cintoríne prišiel problém. Samka som nenávidela a nenávidím ho stále. Z môjho pohľadu totálne odpudivý typ hrdinu, bonzák, hnidopich a nepríjemná osoba s vlastným patentom na rozum. Chápem, že je postihnutý, a teda naňho neplatia normy ako na iných ľudí, to ho ale v mojich očiach vôbec neospravedlnilo. Knihu som doslova pretrpela, hoci nemôžem povedať, že by bola nudná. To určite nebola. Aj ilustrované vydanie bolo vydarené, kresbičky a všetko okolo bolo fajn. Napriek tomu pre mňa jedno obrovské sklamanie. Pretože som v knižke žiaľ neobjavila ani ten humor, ktorý v recenziách a na webe ospevujú všetci ostatní. Ani intelektuálne presahy, ani briskné postrehy o spoločnosti, ani nič iné, čo zaznieva v diskusii pod knihou. Nenašla som tam nič, čo by ma lákalo sa ku Knihe o cintoríne ešte niekedy vrátiť. Po prečítaní mi teda ostala len zvláštna pachuť v ústach, ktorú musím rýchlo zahnať niečím, čo mi naozaj urobí radosť. A na to si dám sakra pozor.

Ivs ♥

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s