Mandolína kapitána Corelliho

mandolina

Január sa nám pomaly blíži ku koncu, hurá. Preto sa púšťam do dobiehania restov a chystám sa vám odhaliť svoj názor na ostatné knihy, ktoré som tento mesiac prečítala. Dnes to bude recenzia knihy Mandolína kapitána Corelliho od Louisa de Bernièresa.

Vyššie spomínaný román od vyššie spomínaného pána patrí už pomaly medzi klasiky. Minimálne názov pozná každý rozhľadenejší jedinec, zrejme aj vďaka filmovému spracovaniu s tým podivínom Nicholasom Cageom. Ja som film nevidela, a tak som sa do čítania púšťala ako tabula rasa. 

Stručný popis deja: Grécky ostrov Kefallénia počas druhej svetovej vojny. Svojrázne postavičky ostrovného koloritu, dedinčania, pastieri, miestny lekár s dcérou, pokrytecký kňaz, malé dievčatko. Zabehnutné koľaje každodenného života náhle preruší príchod okupačných talianskych vojsk, ktoré vtrhnú nielen na ostrov, ale priamo do domácností jeho obyvateľov. Napriek tomu, že stoja na opačných stranách, rozvíjajú sa medzi jednotlivými postavami vcelku srdečné vzťahy. Vojna ale nikdy neprináša nič dobré, a tak ani v tomto prípade nie je všetko ružové. Láska medzi kapitánom Antoniom Corellim a krásnou Pelagiou teda musí preskákať všeličo.

Menej stručný vlastný názor: Dlhá knižka, veľmi dlhá. Hlavne prvých sto strán mi dalo zabrať, keďže som mala pocit, že ten rozbeh je pomalší, ako by sa mi páčilo. Postupne sa to ale dostalo do správneho tempa a strany len tak odsýpali.

Čo som ocenila – niektoré postavy. Čo som neocenila – niektoré postavy. Táto vec je ale čisto subjektívna, v každom správnom diele je zlatíčko aj odkundes, mudrlant aj blbec, pokrytec, násilník, citlivý hudobník, milovník či roztopašnica. Mandolína kapitána Corelliho prináša celú plejádu charakterov, niektoré sympatické, niektoré menej, ale všetky uveriteľné.  Všetkým sa dejú dobré aj zlé veci, všetci majú slabé aj silné stránky, priateľské aj nepriateľské vzťahy, svoje názory, presvedčenie, ilúzie, dogmy.

Čo sa mi páčilo bez výhrad – prostredie gréckeho ostrova. Áno, bolo to počas vojny. Áno, ostrov postihovala jedna katastrofa za druhou. Áno, nikde sa tam nepísalo o piña colade pod slnečníkom na pláži, v mojich pocitoch ale to slnko a more pomedzi písmenká presakovali. Ukazuje sa, že vojenský konflikt v knihách asi lepšie znášam, ak sú na pozadí vlny, piesok a pekné počasie.

Čo si myslím o príbehu – v zásade fajn. Niektoré linky sa mi až tak nepáčili, neboli však navyše. Veľa sa dialo, veľa sa udialo. Situácie, ktoré príbeh popisoval, sa mi zdali ako reálne možné v danej dobe a danom prostredí. Žiadne výstrednosti, žiadne nepochopiteľné epizódky. Skôr popis udalostí, ktoré sa mohli odohrať aj v skutočnosti. A koniec sa taktiež nedá označiť za klasický happyend, čo možno považovať za ďalší znak reálnosti.

Celkovo teda veľmi dobrá kniha písaná pekným štýlom a príjemným spisovateľským jazykom. Ocenená rôznymi cenami a zrejme právom. Najlepšie ale asi bude, keď to každý posúdi sám.

Ivs ♥

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s