O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža

Romain

Vitajte späť na mojom blogovom občasníku. Všetkým verným čitateľom ďakujem, že mi zachovali priazeň (díky, mami!) a ak to náhodou číta aj niekto iný, vitaj, moja milá zblúdilá duša.

Dnes vám chcem porozprávať o knižke, ktorú by ste si mali prečítať za určitých podmienok. Konkrétne týchto:

  • páčia sa vám príbehy, ktoré nie sú priame a predvídateľné
  • dokážete oceniť fantáziu, ktorá presahuje tú vašu
  • nenahnevá vás, ak sa prácne s niečím zmierite len preto, aby ste na konci zistili, že je to ešte celé úplne inak
  • ste pripravení nechať sa dojať

Knižku O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža napísal Francúz Romain Puértolas, čo sa mi zdá príznačné, pretože mi vyložene pasovala do francúzskej literatúry. Rozpráva príbeh mladej Providencie, ktorá si adoptuje choré dievčatko z Maroka, aby mu poskytla milujúci domov a potrebnú modernú liečbu. V deň, keď si má po Zaheru letieť, však všetky lety zrušia kvôli oblaku popola z islandskej sopky a Providencia sa zúfalo pokúša nájsť iný spôsob, ako sa k dcérke dostať. To ju privedie až k tajomnému Majstrovi Hu, ktorý tvrdí, že ju naučí lietať. Providencia sa púšťa po tejto prazvláštnej ceste s neistým výsledkom, na konci ktorej ju čaká malá Zahera. Ale čo ak je to všetko ešte nejakým spôsobom komplikované?

Knižka s tak zvláštnym názvom zrejme ani nemôže byť úplne jednoduchá. Musím priznať, že práve ten názov spolu s krásnou obálkou slovenského vydania boli prvé veci, ktoré ma na tomto románe upútali. Keď som sa potom začítala do anotácie, mala som isté pochybnosti, či je to kniha pre mňa, ale rozhodla som sa dať jej šancu. A dobre som urobila.

K tým pochybnostiam sa, ak dovolíte, ešte vrátim. Musím totiž priznať, že sa ma držali ešte aj prvých pár kapitol. Dosť dobre som nechápala, čo sa mi autor snaží povedať. Že keď sa francúzska poštárka rozhodne lietať, tak proste poletí? Potom som sa ale rozhodla, že to prijmem, ako to je a od toho momentu ma knižka začala vyslovene baviť. Na každej strane som nachádzala nové a nové magické veci, veci akoby vystrihnuté z rozprávok. Jedna neuveriteľná historka striedala druhú a ja už som knižku mala pekne zaškatuľkovanú v súkromnej kategórii próza s prvkami nadprirodzena. Lenže potom prišla posledná kapitola a tá to všetko vysvetlila, upratala a vpratala späť do bežnej ľudskej reality. No nie je čarovné, že knihy majú schopnosť zvrátiť celkové vnímanie na pár stranách? No je.

Knižka O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža mi v niečom pripomínala moju milovanú knihu Babička pozdravuje a omlouvá se od Fredrika Backmana. Možno prítomnosťou rozprávkových prvkov, možno tým dobrým pocitom, ktorý som počas čítania mala a možno trochu aj nezlomnosťou postáv oboch diel. A celkom určite aj tou trochou smútku umne primiešanou do deja.

Čo teda ešte dodať k predmetu dnešnej recenzie? Je to knižka pomerne útla svojim rozsahom, ale mohutná svojim príbehom. Ak vám rovnako ako mne pri čítaní fantázia maľuje pred očami obrazy toho, o čom práve čítate, s touto knižkou si zalietate v oblakoch, prejdete sa po africkej púšti, budete pozorovať hviezdnatú nočnú oblohu a posedíte si v kresle poctivého holiča zo starej doby. Čo si však odnesiete predovšetkým, to je pocit z dobre napísanej knižky a radosť, že ste na ňu natrafili. Aspoň u mňa to tak bolo. 🙂

Preto nemôžem inak, len odporúčať túto knižku ďalej. Je to pútavé, je to milé, je to dojemné, je to prekvapivé. Francúzskym autorom sa toto kúzlo akosi prekvapivo dobre darí. A ja idem poškuľovať po ďalšej Puértolasovej knižke – jeho debute s rovnako podivným názvom Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA. Idete do toho so mnou?  🙂

Ivs

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s