Kniha o Baltimorských

Dicker 1

 

Joël Dicker má novú knihu! Trikrát sláva, dvakrát hurá a minútové trasenie ritkou na oslavu. Aj tentokrát ide totiž o dielo, ktoré je nadpriemerne dobré po všetkých stránkach.

Pre tých, čo by potrebovali oživiť pamäť – Joël Dicker má na svedomí skvelý detektívny román Pravda o afére Harryho Queberta. Jeho novinka Kniha o Baltimorských vyšla po troch rokoch a so svojou predchodkyňou má spoločných hneď niekoľko znakov – hlavného hrdinu, skvelý autorský štýl a príbeh, ktorý nedokážete pustiť z ruky.

Aj keď sa v tomto prípade nejedná o román s detektívnou zápletkou, napätie v ňom rozhodne nechýba. Marcus Goldman, mladý spisovateľ, ktorého poznáme už z autorovej predchádzajúcej knižky, tentokrát rozpráva príbeh z vlastnej rodiny. Kniha o Baltimorských je ságou o rodine, ktorá mala všetko. Vzájomnú lásku, peniaze, úspech, krásny domov aj obdiv okolitého sveta. Navonok idylické spolužitie však postupne dospeje k tragédii a pádu. Prečo? To by ste nikdy neuhádli, a tak si musíte Knihu o Baltimorských prečítať.

Napriek svojmu mladému veku sa Joël Dicker profiluje ako veľmi schopný autor. Jeho knihy vás dokážu opantať natoľko, že sa o druhej v noci pristihnete stále hore a s očami prilepenými k stránkam románu. Aj Kniha o Baltimorských je týmto prípadom. Jej prečítanie mi trvalo necelé dva dni, a to sa bavíme o poriadnej buchličke. Štyristotridsaťdva strán. Keď sú ale tieto stránky naplnené kvalitne odvedenou spisovateľskou prácou, preletíte nimi, ani neviete ako.

Ak by som mala na popis Knihy o Baltimorských zvoliť iba jedno slovné spojenie, povedala by som, že vzbudzuje zvedavosť. Pri jej čítaní ste doslova nedočkavý dozvedieť sa, čo sa stane na ďalšej strane. Tak dobre je totiž tento príbeh vystavaný. Ani jedna časť nenudí, naopak vás núti čítať ďalej a ďalej, sledovať, ako sa rozmotávajú nitky, ako sa udalosti viažu jedna na druhú, ako sa prelína minulosť s prítomnosťou. Striedanie časového rámca je v tomto románe neustále prítomné – Marcus naznačuje aktuálny stav a opisuje súčasné skutočnosti, zároveň sa ale neustále vracia do detstva a dospievania a vykresľuje udalosti, ktoré túto prítomnosť zabezpečili. U iných kníh to býva občas kŕčovité, tu však prechádzanie medzi obdobiami plynie prirodzene.

Čo sa týka postáv, k tým som si okamžite vybudovala sympatie. Dokonca aj k tým, ktoré sa nesprávali vždy úplne ideálne. Na každej z nich som si totiž dokázala nájsť niečo, čím si ma pripútala. Sympatické postavy sú pre mňa vždy devízou dobrej knihy a Dicker tie svoje vykreslil pekne. Páčilo sa mi tiež, že som v Marcusovi z Knihy o Baltimorských stále videla Marcusa z Pravdy o afére Harryho Queberta. Že neprekonal nijakú dramatickú zmenu charakteru ani postojov. Bolo to, ako keď po rokoch stretnete dávneho kamaráta.

Z predchádzajúcich riadkov je teda zrejmé, že knihu môžem všetkým odporučiť. Smelo a s čistým svedomím. Kniha o Baltimorských je výborne napísaným románom s príbehom, ktorý si vás uzurpuje pre seba. Viac takýchto kníh do našich knižníc a životov.

Ivs

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s