Džentlmen v Moskve

 

 

Viac takýchto románov do našich životov!

A s týmto teatrálnym zvolaním na perách (a prstoch) by som teoreticky mohla skončiť, pretože v podstate obsiahol všetko to, čo potrebujete vedieť, aby ste sa rozhodli si román Džentlmen v Moskve prečítať. Lenže to by som ja neuspokojila svoje grafomanské chúťky a vy by ste sa nedozvedeli, čo presne je na tej knihe také úžasné. Takže pekne čítajte ďalej, milí zlatí. Snáď sa na konci tohto príspevku u vás objaví okamžité nutkanie zakúpiť a prečítať si spomínanú knihu.

Prvá vlna nadšenia touto knihou prebehla medzi skalnými čitateľmi horúcich noviniek niekedy na prelome februára a marca. Postupne sa k nej pridávali ďalší a ďalší, až nakoniec zmietla aj mňa a ďalších ľudí v mojom okolí, ktorí túto knihu čítali v rovnakom čase. A všetci sa zhodujeme na jednom – hoci sa tam celých takmer 400 strán dokopy nič nedeje, nenudíte sa ani jednu sekundu. Práve naopak, s nesmiernou zvedavosťou otáčate ďalšiu a ďalšiu stranu, len aby ste sa už konečne dozvedeli, ako to celé dopadne.

Vravíte si, o čom teda je kniha, v ktorej nie je nijaká akcia a napriek tomu ju vrelo odporúčam do pozornosti všetkých knihomoľov? Dej knihy sa točí okolo ruského grófa Alexandra Rostova, ktorý je krátko po socialistickom prevrate v Rusku odsúdený pre svoj aristokratický pôvod na doživotné domáce väzenie v hoteli Metropol na moskovskom Divadelnom námestí. Iste, mnoho ruských občanov obišlo oveľa horšie, predstavte si však, že ste bohémsky svetobežník a pôžitkár okolo tridsiatky a celý váš svet sa zrazu zúži na niekoľko metrov štvorcových v podkroví hotela. Pre väčšinu ľudí by tento stav znamenal jednosmerný lístok do stanice Bezútešná Depresia. Gróf Alexander si však aj za tejto situácie dokázal zachovať svoj zmysel pre džentlmenské spôsoby a dobrodružstvo, vďaka čomu môžeme na stránkach knihy sledovať desaťročia jeho pobytu v hoteli vyplnené nevšednými priateľmi, všednými nepriateľmi aj úvahami o živote, umení, literatúre či historických udalostiach.

Prečo to Amor Towles s touto knihou urobil celé dobre? Pretože sa mu podarilo napchať celý vesmír medzi štyri steny hotela, naplniť ho kopou krásnych postáv a napísať celú knihu tak, že aj desaťročia v zajatí vyznievajú v konečnom zúčtovaní ako príjemný život naplnený priateľmi, prácou, knihami, dobrým jedlom, zaujímavými rozhovormi a zážitkami, aké niektorí ľudia nezažijú ani na slobode. Iste aj gróf Rostov mal horšie dni či celé obdobia, zo všetkého sa však dokázal oklepať a vo finále dospieť k osobnej spokojnosti.

 

Postava grófa Alexandra je naozaj napísaná veľmi pekne. Od prvej strany mu človek drží palce, obáva sa oňho, sleduje s nadšením jeho počínanie a schvaľuje všetko (alebo takmer všetko), čo robí. Alexander je skutočný džentlmen zo starej školy, vychovaný podľa všetkých aristokratických noriem svojej rodiny, trochu zhýčkaný sveták, ktorý toho ale v živote zakúsil veľa. Uväznenie v hoteli prijíma s pokojom a rozvahou, akú by zoči-voči podobnej situácii určite preukázalo len malé percento z nás. A sympatické je na ňom práve to, že aj v tomto rozpoložení si dokáže nájsť pevné piliere svojej existencie, ktoré mu pomáhajú zvládnuť deň za dňom.

Krásnymi postavami sú aj ostatní obyvatelia hotela – jeho malá kamarátka Nina, krajčírka Marina, čašník Andrej, kuchár Emile, herečka Anna či Sofia. Zvláštne kúzlo má dokonca aj úzkoprsý a obmedzený Biskup, ktorý v románe predstavuje strpčovateľa grófovho života. Všetky tieto postavy dokázal totiž autor napísať s citom a uveriteľne, takže pôsobia ako osoby, ktoré by ste pokojne mohli stretnúť na ulici či v električke.

Pri sledovaní týchto postáv a ich počínania pokojne ubiehajú dni, týždne a roky grófovho života v hoteli. Všedné udalosti sa striedajú s nevšednými, Towles ich však všetky dokázal vyrozprávať v tóne, ktorý dokopy vyskladá jednu kompletnú mozaiku životného príbehu, ktorý plynie pomerne obyčajne aj napriek nevšedným okolnostiam. Výsledný dojem z celej knihy je potom úžasný. Úsmev, ľudskosť, príjemný pocit na duši. A práve takéto knihy treba propagovať z celej sily. Lebo k tým nabúšeným, akčným, tragickým knihám si cestu vždy nejako nájdeme. Ale natrafiť na román, ktorého tichá sila spočíva v tom, že vo vás zanechá radostne spievajúcu dušičku, to sa naozaj podarí len zriedka. Džentlmen v Moskve je presne tento prípad.

Ivs

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s