Kinečkoviny

Popcorn

Keď je vonku zima, akú sme si užívali posledných pár týždňov, javí sa ako dobrý nápad zdržiavať sa v interiéri. Jedna možnosť je zaliezť na štyri mesiace domov a nevystrčiť nos. Pre všetkých mimo asociálov je ale táto predstava neprijateľná a vtedy nastupuje iné dobré riešenie – kino. To má okrem tepla a sucha ešte ďalšiu pridanú hodnotu – možný kultúrny zážitok. A keď máte šťastie, tak ešte aj bude stáť za to.

Ja, držiac sa svojich dobrých rád, som za posledný mesiac v kine strávila celkom sedem večerov. A preto dnes pohovorím o troch filmoch, ktoré sa oplatí vidieť. Z takých či onakých dôvodov.  🙂

Číslo jeden – Birdman. Veľký adept na zisk niektorého zo zajtra udeľovaných Oscarov, celkovo nazbieral až 9 nominácií. Celkom chápem tie za herecké výkony, Michael Keaton, Emma Stone aj Edward Norton to zahrali výborne. A vlastne to sa mi na filme páčilo asi najviac.

Dej, hoci nie nezaujímavý, nepriniesol nič prevratné. Bývalá americká herecká hviezda, ktorá zamladi žiarila v úlohe vtáčieho superhrdinu, sa pokúša ako herec a režisér preraziť na newyorskom Broadwayi. To ale nie je až také jednoduché, lebo sa musí vysporiadať nielen so samotnou hrou, ale aj s ľuďmi vo svojom okolí a dokázať si, že si zaslúži uznanie ako umelec.

Film ako taký nenudí, tie dve hodinky ubehnú celkom rýchlo. A v zásade príjemne, hoci si myslím, že po určitom čase si dej a postavy detailne už nevybavím. Takže ČSFD-áckych 71% považujem za adekvátnych a toho Oscara za najlepší film poprosím odložiť pre iných nominovaných.

Číslo dva – Kingsman. O poznanie “vyše srandy”. Špionážna dráma/komédia o supertajnej tajnej službe, ktorá bojuje proti svetovým neduhom (a aj zlému obliekaniu). Colin Firth, Samuel L. Jackson, Mark Strong, Michael Caine a ten mladý cukrík, ktorý dúfam ešte natočí veľa filmov.  🙂 Zaujímavá zápletka, ktorú radšej nebudem konkretizovať. Veľa vtipných momentov na zasmiatie. Ak chcete nejakú oddychovku, viete brať veci trochu s nadhľadom a nevadí vám krv na plátne, len smelo do kín. ČSFD hodnotenie – 88%, v mojom merítku tak 85%.

Fanfáry, číslo tri – The Imitation Game. 8 nominácií na Oscara, okrem iného za Najlepší film (tu by som ho videla oveľa radšej ako pri Birdmanovi, hoci za mňa by to mal dostať Grandhotel Budapešť) a herecké výkony (Benedict Cumberbatch a Kiera Knightley).

Životopisný film od mne neznámeho režiséra rozpráva príbeh Alana Turinga, významného matematika a zakladateľa informatiky. Vykresľuje jeho účasť na boji proti fašizmu, vzťahy s kamarátmi a kolegami, ale aj jeho posledné (nie veľmi slávne) roky. Scenáristi si samozrejme niektoré fakty prispôsobili, ale aj tak je film naozaj pôsobivý, miestami vtipný, miestami veľmi smutný. Ben svoju úlohu odviedol výborne a na plátne nie je iný človek, ktorému by sa podarilo ho zatieniť. Hoci v tomto asi nebudem veľmi objektívna, keďže Ben je moja srdcová záležitosť. 🙂  88%.

Berte moje tipy ako možnú inšpiráciu, na oplátku zasa uvítam nejaké filmové návrhy od vás. 🙂

Ivs ♡

Advertisements

Brnenské letné radovánky

raindrops

/source: pinterest.com/

Citujúc Rudolfa Hrušínského: “Tento způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným.” Väčšinu času to veru vonku na leto veľmi nevyzeralo, ale človek sa nemá zbytočne trápiť nad tým, čo nemôže nijako ovplyvniť. Treba to prijať ako fakt, obliecť si sveter s dlhými rukávmi a vyraziť von za zábavou tak či tak. Napríklad ako ja na tieto podarené akcie a miesta:

Letné shakespearovské slávnosti

Hoci je tento rok šanca stihnúť ich už len v Prahe, môžete to zobrať ako tip, prečo sa tam ešte do konca leta vybrať. Ak ste ochotní čakať do leta budúceho, možnosti sa vám rozširujú o Brno a Bratislavu, čo koniec koncov za istých okolností tiež nemusia byť zlé výletné destinácie…  🙂

Ja som sa v rámci slávnosti vybrala jedného pekného večera na nádvorie brnenského Špilberku. Úplne konkrétne na hru Sen noci svätojánskej, ktorá je jednou z Willyho najznámejších a najhranejších hier. Romantická komédia prepletá príbehy štyroch mladých zaľúbencov, lesných víl a škriatkov a skupiny ochotníckych hercov do jedného veľkého zmätku, aby nakoniec dospela k šťastnému koncu. V inscenácii účinkuje veľa známych, šikovných a talentovaných hercov, hrá sa na krásnej scéne, navyše vonku pod hviezdami. A aj keď musím priznať, že ja som z predstavenia nebola až tak úplne nadšená, je to zážitok, ktorý sa oplatí mať. Plus pridávam hviezdičku navyše za Csongora Kassaia v úlohe Puka!

shakespeare/source: pinterest.com/

Scala naslepo

Výborná vec pre všetkých, ktorí majú radi prekvapenia! Vyberiete sa do kina a do poslednej chvíle neviete na čo. Sadnete si do sály a oni vám skrátka niečo pustia. Ak sa vám to zapáči, ostanete, pozriete si film a pri odchode necháte v kasičke, koľko uznáte za vhodné. Ak sa vám film nepáči alebo ste ho už videli, máte desať minút na opustenie sály a ako kompenzáciu malé pivo na bare. Fair enough?

My sme mali šťastie na film Fantastic Mr. Fox, vtipnú animovanú rozprávočku, ktorú spískal Wes Anderson a nadabovali áčkové hollywoodske hviezdy. Bavili sme sa výborne! Určite pôjdeme zas.

Fox

Krčma na tajňáša

Poznáte také tie tajné bary, ktoré ukazujú vo filmoch? Akože na vstup do nich potrebujete heslo, kľúč, prístupový kód alebo podobné záležitosti? V Brne máme niečo na ten spôsob! V nenápadnej kancelárskej budove zazvoníte na jeden z radu zvončekov, vyveziete sa výťahom do podkrovia, otvoríte bežné bytové dvere a ste v bare, kde majú dobré pivo, spoločenské hry a stolný futbal do bezvedomia za 30 Kč na osobu. Tak pátrajte!  🙂

Ivs

Rendez-vouz s profíkmi

cuckoo/source: pinterest.com/

Kamaráti, musím sa s vami podeliť o vynikajúci zážitok. Tento týždeň som sa vybrala na predstavenie profidivadla, čo je študentské divadlo Masarykovej univerzity fungujúce pod patronátom Fakulty informatiky. Bola to moja prvá skúsenosť s týmto divadielkom a musím povedať, že bola viac než príjemná.

Tento rok divadlo hralo klasiku medzi klasikami – divadelnú adaptáciu románu Prelet nad kukučím hniezdom, z ktorého vznikol aj slávny a piatimi Oscarmi ocenený film Miloša Formana s Jackom Nicholsonom v hlavnej úlohe. Musím sa priznať, že som film nevidela a román nečítala, takže som nevedela, čo mám od hry čakať. O to milšie som bola neskôr prekvapená.

Dej hry sa odohráva v priestoroch psychiatrickej liečebne, kde si pod dohľadom fašistickej sestry Ratchedovej vcelku spokojne nažíva skupinka sympaticky strelených pacientov. Jedného dňa medzi nich pribudne veselý McMurphy, ktorého na kliniku poslal súd za výtržníctva, opilecké bitky a hazardné hry. Od toho momentu už ani ten blázinec nie je, čo býval, pretože s príchodom McMurphyho sa svet celého ústavu obracia hore nohami. V centre vojnového ťaženia sa ocitá sestra Ratchedová, ktorej nadvládu sa McMurphy snaží pomaly ale isto zlomiť. Ako to už ale v živote chodí, jednotlivec len ťažko zvládne boj proti mašinérii…

Povedzme si narovinu, toto nie je ľahká hra. Povedala by som dokonca, že je veľmi ťažká. Je v nej veľa emočne vypätých scén, striedanie nálad, rýchly sled udalostí. Ono ani to prostredie nie je práve záhradná party za slnečnej nedele. O to viac ma teší, ako skvelo sa s tým študenti dokázali popasovať. Prirodzene excelovali hlavne Tereza Fridrichová v úlohe sestry Ratchedovej a František Fiala čoby rebelský McMurphy, ktorý sa na javisku neváhal ani vyzliecť donaha. Sekundovali im ďalší vynikajúci mladí kolegovia v úlohách pacientov a nemocničného personálu, ktorí podali naozaj skvelé výkony. O to viac medzi nimi vytŕčala slečna Bukovská, ktorá hrala McMurphyho priateľku Candy a ktorá je suverénne najhoršou herečkou, akú som kedy zažila. Nebyť jej, toto predstavenie by nemalo chybu. Takto som sa však počas jej výstupov musela ja, a ako som si všimla, aj iní diváci v mojom okolí pasovať s pocitom trápnosti, čo narúšalo inak výborný dojem. Jediné šťastie, že mala len dva nie príliš dlhé výstupy.

Okrem hereckého ansámblu sa patrí pochváliť aj skvelo zvolenú hudbu  a tiež scénu, ktorá bola jednoduchá, ale výborne vymyslená. Človek sa nestrácal v záplave kulís a mohol sa lepšie sústrediť na to, čo sa dialo na javisku.

Úprimne teda touto cestou ďakujem profidivadlu za krásne prežitý večer a musím len vyjadriť poľutovanie nad tým, že hrá len raz do roka. Ostáva mi teda už len teraz sa tešiť na ďalšie stretnutie. A vy ostatní, ak budete mať príležitosť pozrieť si ich, určite ju využite.

Ivs ❤

Dedko, ktorý prišiel a pobláznil svet

1090f61b18cede8419ce04920233dd63/source: pinterest.com/

Nie je to tak dávno, čo Švéd Jonas Jonasson odpálil v knižnom svete nečakanú bombu. Jeho kniha Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol sa prakticky cez noc stala bestsellerom a z pultov obchodov sa vychytávala rovnako rýchlo ako teplé rožky. Ťažko povedať, či takýto úspech sám autor čakal, no faktom je, že mu jeho pomerne jednoduchý, ale originálny námet priniesol veľký úspech. Ako to už v súčasnom svete chodí, žiadna knižka, ktorá na seba strhne toľkúto pozornosť, nemôže ujsť lačným očiam filmárov. A preto vzniklo aj filmové spracovanie Starčeka, ktoré som samozrejme podrobila svojmu prísnemu skúmaniu. Konkrétne včera v študentskom kine Scala.

Na úvod by bolo možno vhodné zhrnúť v skratke dej pre tých Judášov, čo nikdy nečítajú tlačené slovo. Nuž hľaďte: Storočný Alan Karlsson, vyznačujúci sa zvláštnou záľubou v explóziách,  sa práve v deň svojho významného životného jubilea rozhodne, že už ho nebaví život v domove dôchodcov s panovačnou sestrou Alice za zadkom. Využije teda príležitosť a cez okno svojej izby na prízemí ujde do voľnej prírody. A keďže je Alan už od narodenia takpovediac neriadená strela, podarí sa mu na jeho ceste šlohnúť kufor s 50 miliónmi, odprevadiť zo sveta párik treťotriednych motorkárov, unikať policajnému pátraniu a nájsť si partiu kamarátov, spomedzi ktorých vyčnieva hlavne bývalá cirkusová slonica. V retrospektíve sa človek navyše dozvie, že Franco, Stalin a Truman pili prvú ligu, že na projekte Manhattan sa zišla skupinka amatérov, ktorým musel základný problém vyriešiť švédsky demoličný samouk, že v rodine Kim Čongovcov vládol otec pevnou rukou alebo že Albert Einstein mal slabomyseľného brata. Knižka tak človeka vtipne prevedie prakticky celým 20. storočím a ponúkne úplne novú perspektívu na suché historické fakty.

Pokiaľ ide o film, je dobré si povedať hneď takto od cesty, aké mal svet šťastie, že po filmových právach nesiahli špinavé hollywoodske paprče. Je veľkým plusom, že príbeh ostal pekne doma vo Švédsku a že si ho Švédi spracovali po svojom. Pretože aj keď ich stál viac ako ktorýkoľvek iný švédsky film v dejinách, dokázali Alana a jeho partiu priviesť k životu mimoriadne vydareným spôsobom.

Keďže sme už všetci veľkí a rozumní ľudia,  je nám samozrejme jasné, že kniha vždy bude lepšia, než film. V knihe je hromada priestoru na rozpísanie postáv a udalostí. A tiež na dej, ktorý by, keby mal byť sfilmovaný celý, vytvoril film s minutážou v dĺžke priemernej pracovnej zmeny. V knihe je možnosť vypovedať všetko do detailov. A keď čítaš, máš nenahraditeľnú šancu vyfantazírovať si celý príbeh podľa seba.

S filmom, ktorý vychádza zo známej knihy, je ten problém, že človek prichádza o možnosť predstaviť si miesta a osoby podľa svojich preferencií. Musí sa uspokojiť s obrazom, ktorý mu vnútil režisér. V prípade Starčeka to ale zasa až tak veľmi nevadí… Iste, aj tu došlo k zjednodušovaniu, škrtaniu celých pasáží, pozmeňovaniu deja či odklonu od predlohy. Tvorcovia to ale zvládli tak citlivo, že film sa nerozsypal a dáva logický zmysel aj ľuďom, ktorí knihu nečítali. Je akurát dlhý a obsahuje všetky hlavné linky. Má výbornú hudbu a naozaj skvelú kameru. Herci podali perfektné výkony. Celá kinosála sa počas filmu často a nahlas smiala. A o to išlo predovšetkým. Pretransformovať milú a veselú knihu do podoby vtipného a príjemného filmu. Je to ťažká úloha a veľa ľudí na tom zlyháva. Podľa môjho skromného názoru sa to ale Švédom celkom úspešne podarilo. Starček je film, ktorý sa oplatí vidieť už pre tie pozitívne emócie a náladu, čo vysiela. Je totiž slnečný, hrejivý, láskavý, vtipný, ako stvorený na toto ročné obdobie. Urobte si radosť a choďte si ho pozrieť. Lebo “je to tak, ako to je a bude tak, ako bude.”

Ivs ♡

100+1 zahraničná zaujímavosť

foxie/source: pinterest.com/

Bez vytáčok priznávam, že som tento svoj priestor v posledných týždňoch nepekne zanedbávala. Nakopilo sa mi toho veľa veľa a akosi stále neostával čas, ale tomu je teraz koniec. Som späť a dnes to bude zasa raz o dvoch mojich kultúrnych objavoch z posledných týždňov.

Projekt 100

Vynikajúci projekt, ktorý funguje od roku 1995 a ktorý každoročne prináša späť na plátna kín tie najznámejšie a najkultovejšie filmy všetkých čias. Vďaka nemu si tak diváci v ČR a na Slovensku mohli na veľkom plátne znovu pozrieť kúsky ako sú napr. Annie Hall, Na sever severozápadnou linkou, Dr. Divnoláska, Monty Python alebo Psycho. Ja som bola včera na projekcii môjho milovaného Pulp Fiction a bol to naozaj zážitok. Doteraz som tento filmík videla vždy len na drobnej obrazovôčke počítača a je to naozaj rozdiel, keď máte pred očami obrovské plátno a maličký monitor. Šporovníci síce môžu namietať, že je zbytočné vyhadzovať peniaze za film, ktorý si človek môže pozrieť doma, ale je to proste tak ako s celou kultúrou – niektoré veci sa nedajú prepočítavať na peniaze. A tak sa zrejme pôjdem pozrieť aj na Ostro sledované vlaky, ktoré do kín opätovne vtrhnú na konci júla.

http://www.projekt100.cz/#!filmy

Národní divadlo Brno – A pak už tam nezbyl ani jeden

aneb deset malých černoušků

Toto predstavenie milujem! Videla som ho už druhýkrát, tento raz z prezidentskej lóže (tsa!) a stále nemám dosť. Na druhýkrát sa mi dokonca zdalo ešte lepšie, než keď som to videla premiérovo. A myslím, že to nebolo len tou lóžou. Zdalo sa mi, že sa do toho všetci tak nejako lepšie “dostali”. Dokonca aj Janko Jackuliak (Igorko z toho nešťastného Búrlivého vína), ktorý sa mi zdal výborný už v decembri, bol teraz ešte o kúsok lepší. To predstavenie je naozaj skvelé. Nebožtík Peter Mankovecký na ňom spolu s hercami, ale aj scénografmi, kostymérmi a ostatnými ľuďmi okolo odviedol kus výbornej práce. A tiež má vynikajúcu hudbu. Scéna je vymyslená úplne brilantne. A som veľmi šťastná, že sa im vynikajúcu predlohu Agathy Christie podarilo preklopiť do podoby divadelnej hry tak ukážkovo. Pre menej šikovných tvorcov by táto kniha mohla byť dosť ťažký oriešok, v Brne sa ale pri nej stretli tí najlepší. Bodaj by som v budúcnosti mala šťastie už len na takého pekné predstavenia!

Jediné, čo kazilo dojem, boli zasa tí otrasáci v blbečkovských handrách. Zdá sa, že tento nešvár ma bude stáť ešte veľa príspevkov.

No a ako sa darilo vám?

Ivs ♡

 

 

2 + JEDEN

3

Znovu raz príspevok filmový, ale ja som v tom naozaj nevinne. Nie je mojou chybou, že sa mi pod nohy pletú samé fajnovôstky. A zasa, nebudem sebčúr, čo sa nepodelí, takže pekne čítajte, choďte a pozrite, nech sa tá eufória šíri ďalej. Tu sú tri kúsky, čo som zaradila do Top 3 posledných dvoch týždňov! Dva z nich milý nadpriemer, ale ten JEDEN bol taký, že potreboval zvláštne miesto v nadpise a veľké litery!

Monsters University

MonsterUniversity

Je mi srdečne jedno, že už nemám desať, ba čo viac, že som vekovo skoro bližšie k dôchodku než k škôlke.  M-I-L-U-J-E-M príšerky, je to môj najviac obľúbený animák všetkých dôb a môžem sa naň pozerať pravidelne. Aj Univerzita potešila, človek si tam našiel milé momenty a pripomienky na univerzity slávnej Ivy League rozhodne pobavia. Takže si to určite naordinujem ešte párkrát, veď čo, večné decko vo mne tiež potrebuje svoju duševnú potravu. ☺

 

About time

About Time trailer - video

Človek si povie: “dobrý bože, ochraňuj nás, ďalší time traveller film”. A samozrejme, na svete nie je iná herečka, ktorá by mohla hrať vo filme o cestovaní v čase, takže znova Rachel McAdams. Úprimne a od srdca priznávam, že som nebola dvakrát nadšená, keď ma spolubývajúca huckala, nech si to pozrieme. Ale keďže je ona ochotná pozerať so mnou rôzne iné chuťovky, povedala som si, že sa raz prispôsobím a nejako to prežijem. Ale, drahá Ivanka, chyba lávky! Šeredne som sa splietla a som rada. Veľmi pekný film. Miestami zábavný, miestami smutný, miestami na zamyslenie, miestami krásne bezstarostný. A ten chlapec, čo hral hlavnú postavu. Neviem, kto to je, ale má taký ksichtík, že ňuňu, schmatnúť a objímať ako veľkého plyšového macka, aby sa stále len usmieval. Možno som v sebe objavila doteraz netušenú slabosť pre hrdzavých britských pehošov.

A teraz, ten JEDEN – Grand Budapest Hotel

budapest

Nikto na to so mnou nechcel ísť a hovorím – ICH ŠKODA. A všetkých tých, vďaka ktorým som sedela v poloprázdnom kine. Je mi smutno, keď vidím, ako sa ľudia hrnú do sál, kde premietajú tie najnevkusnejšie žumpoviny typu Babovřeskov alebo tristej variácie na tému “vyhodíme do vzduchu pár áut, potom ti zabijú ženu, potom vyzabíjaš gang a nakoniec pôjdeš na motorke v západe Slnka“. A skvosty ostávajú nepovšimnuté. Ale nie o tom som chcela…

Grand Budapest Hotel je skvelý. Nádherná kamera, vďaka ktorej to celé vyzerá trochu ako rozprávka. Zaujímavý príbeh, výborné postavy, dávka humoru. A herecké obsadenie. Wesovi Andersonovi sa do tohto filmu podarilo nahnať zostavu, o ktorú by sa pobili aj oveľa známejší rejžovia. Aj malé šteky a úložky si strihli veľkí páni herci. Owen Wilson, Jude Law, Bill Murray, Tilda Swinton (zamaskovaná tak dokonale, že som ju nespoznala, až kým som na nete neprechádzala články o filme). Ale aj Saoirse Ronan, o ktorej som práve cez víkend čítala ako o vychádzajúcej hollywoodskej star, či vždy výborný Jeff Goldblum. Mňa osobne ale najviac dostala štvorica Ralph Fiennes (trošku herecký koncertík) – Tony Revolori (má 17 rokov !!!) – Adrien Brody (ten účes!) – Edward Norton (milujem Edwarda. A v čiernych vlasoch štramák, že až!). No čo vám budem hovoriť. Choďte, pri vstupe do sály sa dívajte zhovievavo na to ovčie stádo, čo prúdi na kinematografickú bažinu, a užite si svoj film. Na moju zodpovednosť.

Ivs ♥

Kultúr tour

Trochu som v poslednom období kultúrne žila. Vlastne som kultúrne žila nad pomery. A mala som to šťastie, že to “nad pomery” bolo výnimočne v úplne maňifik kvalite. Až tak, že mi miestami behali po tele zimomriavky. Alebo skôr zimomriavy, pretože to bolo fakt niečo. Tak, dámy a páni, pristúpte bližšie a obzrite si prehľad toho najlepšieho, čo sa mi za posledný týždeň dostalo pod zmysly.

Collage01.jpg

12 years a slave

Jeden neskutočný film! O to mrazivejší, keď si človek uvedomí, že bol nakrútený na základe skutočnej udalosti. Zvyčajne mi trvá aj niekoľko rokov, kým sa spätne dostanem k filmom, ktoré získali Oscara (tento má hneď troch), ale som rada, že túto srdcervúcu vec som tak dlho neodkladala. Nielen, že to bolo krásne napísané, natočené, odohraté a zrežírované. Nielen, že tam Brad Pitt a Ben Cumberbatch, ktorých mám extrémne v láske, hrali dve úplne malé, ale krásne postavy. Tento film má pridanú hodnotu – človekovi sa naraz zdá, že sa nenarodil až do tak blbej doby, ako sa zvykne tvrdiť. Silné, šokujúce, smutné, ale hlavne opäť raz kus, ktorý nepripúšťa citovú neutralitu. 10/10. ☺

Salvador Dalí v Muzeu města Brna

Musím sa priznať, že výtvarnému umeniu nevenujem toľko pozornosti, koľko by sa možno patrilo. O existencii Salvadora Dalího som samozrejme vedela, takisto som bola oboznámená s jeho príslušnosťou ku skupinke surrealistov a jeho pôsobivým mustážom nad hornou perou. Tam však moja zasvätenosť končila. Osud ale chcel, aby som v jedno ospalé ráno pri ceste električkou do práce započula dve tety, ktoré sa bavili o tom, že na Špilberku bude výstava Salvadora Dalího. Tá informácia ma zaujala. A keďže zákon príťažlivosti, podobne ako zákon schválnosti, funguje neomylne a stabilne, hneď na druhý deň sa mi do očí dostal aj leták k výstave a informácie o vstupnom (pre študentov smiešnych 50 Kč!). Nebolo o čom, na výstavu som sa spolu so somnoubývajúcou Deniskou vypravila a svoje srdce excentrickému španielskemu umelcovi odovzdala. A hoci na výstave nebol ani jeden z jeho obrazov, ale “iba” litografie, keramika, mince a fotky, bola som nadšená. Z mnohých vystavovaných kúskov na mňa totiž plynuli tak pozitívne dojmy, aké by som neočakávala ani nikdy. A do symbolu tečúcich hodín som sa zalóvovala na poriadek!

The Lunchbox

Júúúj, tak toto bol šmak! 5 ľudí sa mi prispôsobilo a šlo bez veľkého nadšenia so mnou do kina na tento film, aby o dve hodiny neskôr nenachádzalo vhodné a výstižné slová chvály a nadšenia. Tak veľmi MILÝ film. A tak neuveriteľne vtipný. A tak skoro po inom skvelom filme. Milý kinematografický Bože, ak si, som tvoja nová ovečka! Ľudia väčšinou pozerajú na indické filmy skrz prsty a pri zvyčajnej bollywoodskej produkcii sa tomu nikto ani veľmi nečuduje. Tento film sa ale vymyká z toho krikľavého a hlučného radu tak silno, ako sa to podľa mňa nepodarilo ani slávnemu a milovaného Milionárovi z chatrče. Len to, prosím, nepozerajte hladní. Ja som tú chybu spravila a muky pekelné! 10/10

Jak je důležité míti Filipa v Národním divadle Brno

Najčerstvejšia kultúrna zimomriava, z predstavenia som sa vrátila len pred hodinou, takže som plná čerstvých dojmov a nadšenia. Po dejovej stránke som vedela, do čoho idem, pred nejakým časom som videla filmové spracovanie tejto Wildovej klasiky a veľmi sa mi páčilo. Nebola som ale pripravená na to, ako veľmi sa to brnenským hercom podarí prekonať. Pripečený úsmev som mala na tvári priškvarený celý čas. Iba občas mi zmizol z tváre, aby ho vystriedal hurónsky rehot. Milí herci sa pri tom na javisku bavili tiež, a to doslova. Niekoľkokrát sa rozosmiali sami a museli chvíľku počkať, kým sa dorehocú a budú schopní vpraviť sa späť do role. Exceloval zvlášť Petr Jarčevský v roli Algernona, ktorému skvelo sekundoval David Kaloč ako Jack. A scéna, v ktorej chlapci vyšli na furbínu, kde rozprávali publiku, že sa prestavuje scéna a čo zažili pri skúškach a jednému v sále prítomnému Filipovi odovzdali chladenú desinku v plechovke, to bol pre mňa divadelný kúsok doteraz nevídaný. Myslím, že si toto predstavenie rada a čoskoro strihnem znovu.

Len jedna vec ma neskutočne dráždila – parchanti, čo sa nevedia obliecť do divadla. Neviem, kde máte matere príp. učiteľky (keďže tam bolo dosť školských skupín), ale rifle, kožené bundy, havajské košele, letné minišaty, menčestráky, skejterské mikiny, legíny s tričkom, tenisky ani kanady sa do divadla nenosia, smradi! Keď nemáte vkus, je to škoda, ale keď nemáte chochmes, tak korením do oka vám! Na!

Pac a pusu,

Ivs ♥