Jesenná sherlockológia

detective/source: pinterest.com/

Milujem detektívky… To je dobre známy fakt. Takže ma prirodzene nadchol koncept brnenskej exit room, ktorý je založený na riešení vraždy. Ako skupinku vás zatvoria do jednej miestnosti a máte 60 minút na to, aby ste zistili, kto je vrahom a na základe tohto zistenia sa potom dostali von. K tomu, aby ste ho dokázali správne určiť, musíte vyriešiť niekoľko logických úloh.

Elementary, my dear Watson!“, povedal by Sherlock.

Ja dodávam: “Možno až príliš.”

Dojmy z tohto zážitku boli totiž v našej skupine pomerne rozpačité. Miestnosť sama o sebe bola vcelku zaujímavá. Obrys tela na zemi, striekance krvi, starý nábytok, písací stroj, gramofón, televízor. A niekoľko skriniek s visacími zámkami, ktoré musíte odomknúť vyriešením úloh. Potiaľto dobré.

Celý dojem pochovali úlohy. Resp. ich jednotvárnosť. Samé počítanie s veľkými číslami, násobilka, nejaké sínusy a kosínusy. Len výnimočne sa zjavilo niečo iné. A dopracovanie sa k správnemu výsledku ešte zákonite neznamenalo úspech, pretože niektoré zámky boli jednoducho zle nastavené a kódy do nich nepasovali. Takže sme veľa času strávili skúšaním rôznych kombinácií a rekapituláciou neslušného slovníka. Vo výsledku sme sa samozrejme dostali von, vďaka spomínaným zádrhelom nám to trvalo nejakých 50 minút, ale naše očakávania výnimočného zážitku ostali bohužiaľ nenaplnené. Aby som to zhrnula, za veľmi veľa peňazí, málo málo muziky. A tak sme si išli spraviť náladu na domácu limonádu a dezertík. Ale o tom zasa inokedy.

Vaša

Ivs Holmesová  ♡

V stopách mlsnej

9cups/source: pinterest.com/

Tento post nech je oslavou ďalších stravovacích a občerstvovacích brnenských miest, ktoré stoja za pozornosť…

…a nejaké to kilečko navyše.

AIDA

Za kostolom sv. Jakuba, v mieste, kde sa stretávajú ulice Běhounská, Jezuitská a Kozí, nájdete Aidu, dobrí ľudia. A to vám hovorím, naozaj si ju nájdite. Majú tu skvelú kávu, fantastickú zmrzlinu, palacinky, ovocné a zmrzlinové poháre a asi dvadsať druhov koláčov. Tie mne síce veľmi neberú, ale to ostatné je tam naozaj výborné. V lete sa navyše dá sedieť vonku, čo je veľké plus. Bodíky by som strhla za pomalú a občas nie veľmi milú obsluhu a uprplané stoly, tie som tam bohužiaľ stretla už viackrát. Ale keď chce človek poriadnu sladkú bombu, takéto veci ho zas až tak netrápia.

***

Výtopna

Rekreační železničiari, zbystrite pozornosť. V tomto podniku (brnenské pobočky nájdete na ul. Hlinky a Starobrnenskej, ďalšie napr. v Prahe a Ostrave) vám totiž všetky nápoje a drobné občerstvenie privezú priamo na váš stôl vláčiky. Tie fungujú v rámci celého podniku, pričom tu nájdete napr. aj padací most. Koláče tu majú výborné, pivo údajne tiež. Miešané kokteily ako ktoré, tak vám radím dobre preberať. Miestnu kuchyňu som netestovala, skúste ju na vlastné triko. Rozhodne je ale Výtopna zaujímavý koncept, ktorý sa pre ten zážitok oplatí navštíviť. (www.vytopna.cz)

***

Ochutnávková pivnice

Aby sme si rozumeli, toto nie je ten typ podniku, kam nakráčate s chanelkou prevesenou cez predlaktie a objednáte si dve deci chianti a kaviárový chlebíček. Ochutnávková pivnice je pivotéka a príjemný pajzlík. Sem sa chodí na pivo, pretože tu majú v ponuke vždy viac ako osem druhov. Ak ste hladní, nech sa ľúbi, olomoucké syrčeky, nakladaný hermelín alebo jednohubky s nivou. Z destilátov veci, čo radšej nechcete skúšať. Preto si tu aj ja, človek, ktorý nemá rád pivo, vždy nejaké objednám a hrdinsky ho vypijem. Je to stávka na istotu. Interiér je skôr sparťanský, drevené lavice, stoly a bar. Koniec. Ak chcete nasávať nóbl atmosféru, skočte si o ulicu vedľa do Continentalu. My družní a kamarátski neohŕňame nos. A nefajčí sa tu, čo je obrovitánska výhoda! Plus, ak má váš havkáč tiež chuť na pivo, pokojne ho môžete zobrať so sebou. (www.ochutnavkovapivnice.cz)

***

Gazebo

Vynikajúca reštaurácia na Merhautovej, kde v pravej peci pečú pravú pizzu praví Taliani. Plus robia ďalšie pravé jedlá, ktoré sú tiež skvelé. V Brne som nenatrafila na iné miesto, kde by mali tak výbornú pizzu. Dá sa sedieť aj vonku, mám to na skok od domu, ceny nie sú vyššie než inde a viem, že nech si z lístka objednám čokoľvek, bude to dobré. Istota v dnešnom nepokojnom svete je na nezaplatenie! (www.gazebo.cz)

***

Po štátniciach snáď objavím a otestujem ďalšie miesta, ktoré stoja za okuk. Do tej doby sa budem spoliehať na svoje šikovné kuchárske ručičky. Čo ma privádza k otázke – nemáte niekto nejaký dobrý recept?  🙂

Ivs ❤

Jednosmerný na večnosť

NO

/source: pinterest.com/

Som chorá a vonku prší. Ideálna konštelácia, vďaka ktorej som v duchu hesla “hejtuje celá rodina” spísala zoznam tých najotravnejších a najodpornejších javov, ktoré som odpozorovala počas svojho česko-slovenského výskytu. Cítim sa slávnostne a v povznesenej nálade, pretože sa chystám hrdinsky bojovať proti silne zakoreneným regionálnym neduhom, ktoré kvária spoločnosť a pre ktoré nijaký virtuálny fľusanec nie je dostatočne veľký. S okamžitou platnosťou by som teda zákonom zakázala nasledovné človečenské prejavy:

1. Smer. Nepotrebuje ďalší komentár.

2. Gramatické chyby. Vec, ktorá mi vždy spoľahlivo zdvihne mande, tlak, tep, hladinu cukru, stresových hormónov a pocit beznádejnosti, pokiaľ ide o budúce generácie. Si utečenec z vojnou postihnutej krajiny? Vyrastal si v pralese, kde ťa vychoval tatko makak a dobrácka vlčica? Máš papier na hlavu? Nie? Tak potom ťa nič neospravedlňuje z prznenia materinského jazyka.

3. “Jarda”. Účes na Jágra je obzvlášť krutá pomsta nejakého zvráteného vlasového stajlistu. Ani sa neviem rozhodnúť, či je horší na rovných alebo kudrnatých vlasoch, lebo jeho výskyt na mužskej hlave ma zakaždým znovu a znovu totálne ohromí. Dnes som na ulici stretla jeden obzvlášť nepekný exemplár, ktorý okrem tradičnej charakteristiky “vpredu krátke, vzadu dlhé” spĺňal aj atribúty “hore svetlé, dolu tmavé” a “vpredu rovná ofinka, vzadu rozšafné kučierky”. Prirátajme si svetlé džínsy obtiahnuté na tých nesprávnych miestach, žltú Lacoste polokošeľu, z ktorej ujovi liezol spodok brucha a už vieme, prečo sa mi poobede tak priťažilo…

4. Desmod. Zoskupenie predstavujúce esenciu hudobného nevkusu. Aj keď si človek myslí, že už počul to najhoršie, čo sa dalo vyprodukovať, Desmod to vždy dokáže prekonať. Teraz vážne, koľko duchaplných textov v štýle “dúfam, že nie si ľahká moc a šlapeš len po schodoch” sa ešte dá naspievať v tom jednom tóne, ktorý Kuly zvláda?

5. Alza, konkrétne ten malý zelený ujačaný hajzel s českým prízvukom. Ak existuje karma, tak marketingový mág, ktorý stvoril a vypustil do sveta túto ohavnosť, sa dnes živí ako hlavný dirigent extrémne netalentovaného detského orchestra plechových nástrojov. Alebo dostáva liečbu pozostávajúcu z elektrošokov a škrabania nechtov po tabuli.

6. Evitovky. Môj nepríjemný zvyk čítať všetko, čo sa mi dostane takpovediac “do ruky”, mi do tej ruky prihral zopár diel z produkcie vydavateľstva Evitapress. Už nikdy!!!!! Pri ich čítaní som doslova fyzicky cítila, ako mi odumierajú neuróny. A to najhoršie z najhoršieho vyprodukovala sama veľká šéfka, pani Evita. Je mi smutno, keď si predstavím, koľko stromov bezdôvodne muselo zomrieť. A tiež je smutné, že si ktokoľvek môže beztrestne založiť vydavateľstvo, kde si veselo vydáva svoj brak, o ktorý nijaký súdny vydavateľ neprejavil ani sekundový záujem.

7. Pěry s lejstrem. Tento gastrojav sa mi podarilo zaznamenať v akademickej menze na Moravskom námestí. V tej, ktorej podstatu vystihol neznámy klasik v internetovej recenzii tvrdením: “Kuchaři na to házejí bobek. Podle obrázků nejen na to, ale někdy nejspíš i do toho…”. Keď som ten poetický názov zbadala na nástenke, absolútne som netušila, čo by to tak chcelo byť. Vo vitríne so vzorovými pokrmami (ťažká frajerina, takú vec nemajú ani trojhviezdičkové reštaurácie!) som potom zbadala, že sú to parené buchty s grankom. Resp. myslela som si, že sú to parené buchty s grankom. Neúspešnosť môjho tipu sa ukázala vzápätí, keď som po zaplatení zistila, že sú to síce parené buchty, sú však bez náplne (t.j. suché ako päťdňové rožky), a to, čo som považovala za granko s maslom, je slivkový lekvár zriedený s vodou do tekutého skupenstva. Ak ste v menze na Rektoráte náhodou zbadali dievčinu grúliacu do pareníc, bola som to ja.

S dušou ľahšou o sedem morových krívd sa lúčim a hádžem kamienok do kruhu spomienok.

Ivs

Thank God, I am a woman…

women

Trošku prefláknutý slogan jednej odevnej značky, ale čo lepšie vyjadrí číru radosť z príslušnosti k nášmu awesome nežnému pohlaviu? Dnes je pre všetky ženy a dievčatá na svete sviatočný deň, ktorý navzdory tomu, čo si myslia muži, skutočne  N E V Y M Y S L E L I komunisti. A preto som sa rozhodla venovať tento príspevok všetkým inšpiratívnym el ragazze, na ktoré som počas svojho krátkeho života narazila.  ☺

Audrey Hepburn

AudreyHepburn

Jeffrey Eugenides hovoril v Smrti panien o Audrey ako o žene, ktorú všetky ženy milujú a na ktorú si žiaden chlap nikdy nespomenie. Ak je to pravda, tak milí moji muži, vaša večná škoda. Audrey je bohyňa! Aj keď nebola klasicky krásna ako Marylin, Grace alebo Liz, tie oči a pery musia dostať každého. Plus jej záslužná práca v oblasti balerínok a značky Givenchy! Plus jej charitatívne aktivity! A samozrejme, jej silné a trochu bláznivé hrdinky! Audrey je jednou z mojich najobľúbenejších herečiek a smutne hovorím, že na súčasnej scéne nie je nikto, kto by vedel dôstojne prebrať jej úlohu. Tak!

Windsorky

Windsors.jpg

Diana a Kate zvládli to, čo sa v reálnom svete len tak niekomu nepodarí – vydali sa za princov. I keď Charles predviedol, že chlap môže byť celkom dobre chrapúň aj s modrou krvou. Ale hlavný dôvod na sympatie voči týmto dvom dámam je ten, že napriek všetkému, čo ich postretlo, si zachovali ľudskú tvár a svoju dôstojnosť. Skutočná principessa to zrejme inak ani nevie.

Jane Austen

JaneAusten

Táto pani mi do života priniesla toľko radosti, že by bol hriech ju tu nespomenúť. A hoci je mnoho ženských autoriek, ktoré mám naozaj rada, len Jane stvorila Liz Bennetovú, najlepšiu ženskú hrdinku všetkých dôb. A tiež pána Darcyho, čo je prototyp OMG chlapa ako vyšitý. Len škoda, že sa jej napriek skvelej kariére v súkromnom živote nedarilo. Zdá sa, že ženy riešia tie isté problémy už niekoľko storočí…

Malala Yousafzai

Malala

Malé pakistanské dievča má za sebou v 16 rokoch veci, ktoré väčšina z nás nestihne za tri životy. Dve nominácie na Nobelovu cenu a mnoho získaných významných ocenení. Prejavy v OSN a reportáže pre BBC. Prežitý pokus o vraždu, keď ju Talibanci strelili do hlavy a hrude, pretože neúnavne bojuje za právo žien na vzdelanie a proti ďalším neprávostiam páchaným na ľuďoch. Malala má odvahy a zapálenia za tisíc dospelých chlapov a je skvelým príkladom ženskej húževnatosti.

Na svete bolo a je samozrejme mnoho iných skvelých žien… Baby z Victoria’s Secret, ktoré predstavujú nedostižný telesný ideál. J.K. Rowlingová s fantáziou, kvôli ktorej by som bez reptania zjedla hrniec nenávidenej rajčinovej polievky. Coco Chanel, ktorá nám umožnila nosiť nohavice. Nasťa Kuzminová, ktorá pre Slovensko vždy bojuje z celých síl. Maria Sklodowska-Curie, ktorá sa presadila v drsnom, mužmi ovládanom vedeckom svete.

A tiež moja mama, sestra, babky, tety, sesternice a kamarátky, ktoré ma udivujú deň čo deň a bojujú svoje bitky s odhodlaním a hlavou vysoko vztýčenou. Ako skutočné ženy.

Ivs ♡

Na štart

Trvalo dlho, kým som sa odhodlala, ale nakoniec som predsa len tu – medzi blogermi. Navzdory tomu, čo píše v Tekvicovom prívarku Rado Ondřejíček (pred tvorbou ktorého sa, mimochodom, hlboko skláňam a týmto ho pozdravujem), som sa rozhodla uzurpovať si pre seba trochu virtuálneho priestoru a premeniť ho na miesto, kam umiestnim všetky veci, ktoré si chcem zapamätať. Aby som si to raz, keď budem stará a zábudlivá, mohla pripomenúť vo farbe a hd.  ☺

A tak sa tu pospomínajú knihy a filmy a miesta a chute a farby a vône a osoby a vôbec všetko, čo mi na mojej ceste cinkne do nosu.

Držím si palce. ♡