Američtí bohové

Gaiman

Američtí bohové sú vraj najlepšia kniha, akú Neil Gaiman napísal. Aspoň to tvrdí jeden tábor prívržencov. Druhý tábor cheeruje skôr knihe Nikdykde. Tú som čítala nedávno, preto som sa rozhodla, že si prečítam aj Amerických bohov, nech sa viem správne rozhodnúť. Plus ma k tomu postrčila aj informácia o tom, že sa z knihy natáča seriál. A ja mám podozrenie, že ho budeme pozerať.

Dej knihy sa točí okolo hlavného hrdinu Stína, ktorý po troch rokoch vychádza z väzenia a teší sa na normálny život v starej práci a s milovanou manželkou. Kým však k tomu stihne dôjsť, zasahuje krutý osud a Stín ostáva bez práce a domova. Preto prijme ponuku na prácu od záhadného pána Středu a stáva sa jeho šoférom, spoločníkom a pravou rukou. Odvtedy Stín dennodenne testuje svoje hranice, zažíva nebezpečné situácie a odhaľuje tajomstvá, o ktorých by väčšina ľudí tvrdila, že nie sú reálne možné.

Ako sme si už u Gaimana zvykli, ten chlap má neskutočnú fantáziu. Vymyslieť si celý svet vysídlených bohov a vojen medzi nimi, to chce predstavivosť vysoko nad rámec tej priemernej. Z každej postavy dokázal vyrobiť charakter do najmenších detailov, hoci si ho často musíte domyslieť skôr na základe ich jednania, než že by vám ich Gaiman naservíroval priamo pod nos. A tak sa dohadujete a odhadujete, či je Středa naozaj úplný chrapúň alebo je len nepochopený a nespravodlivo odsudzovaný, prípadne či je Stín dobrák alebo vás o tri strany ďalej prekvapí.

Ja sa ale musím na tomto mieste priznať, že som z Amerických bohov dosť zmätená. Tempo tej knihy bolo také zbesilé, že som ho stíhala sledovať iba v momentoch, keď hrdinovia sedeli v aute a niekam sa presúvali. To malo za následok, že som v neskorších fázach knihy úplne nechápala, čo sa deje a prečo. Možno by pomohlo, keby som sa k problematickým pasážam vrátila a prečítala si ich znovu, toto som si ja ale akosi nezvykla robiť.  🙂

Celkovo sú teda moje dojmy skôr rozpačité a ak by som si mala vybrať najlepšiu Gaimanovu knihu, pridala by som sa do tábora fandiacemu Nikdykde. Nevylučujem, že to s Americkými bohmi po nejakom čase skúsim znovu, nateraz mi ale asi stačilo. Nikoho od čítania však rozhodne neodrádzam, Gaiman je výborný a treba si naňho vytvoriť vlastný názor. Tak do toho. 🙂

Ivs

Smäd

Smad

Minule som premýšľala nad tým, ako sa asi musí cítiť Jo Nesbo. Skúsme si to predstaviť. Stvoríte Harryho Holeho, detektíva, ktorého si okamžite zamiluje celý svet. Napíšete o ňom desať kníh. Potom sa rozhodnete, že chcete písať aj iné veci a vydáte niekoľko ďalších kníh. Sú rovnako dobré ako všetko, čo ste napísali doteraz, ale ľudia aj tak stále čakajú len na novú knihu o Harrym. Tak ju napíšete. Ale necítili by ste sa pod tlakom? Lebo ja asi kúšťok hej. A ako som sa teda po tomto vcítení do Joovej kože pozerala na Smäd? Ako na svätý obrázok! Čítajte ďalej a dozviete sa viac.

Dej jedenásteho príbehu zo série o Harrym Holem sa odohráva zhruba tri roky po udalostiach z Polície. Harry je šťastne ženatý učiteľ na policajnej škole, bez záujmu ešte si niekedy čo i len zmočiť palčok v špinavých vodách vyšetrovania vraždy. Lenže ha-ha-ha, plány sú vždy pekné, a tak sa Harry chtiac-nechtiac znovu zapája do pátrania po zvrhlom vrahovi osamelých žien. Krehká rovnováha jeho života sa tak okamžite narúša a pred Harrym defilujú všetky možné prehrešky a démoni z minulosti. Otázka znie, ako si s nimi dokáže poradiť tento raz. Odpoveď znie – dozviete sa v knižke.

Aj jedenásta Holeovka má všetko, na čo sme u Nesba zvyknutí. Postavy v rôznom štádiu narušenia, ktoré prežívajú osobné aj profesné drámy. Veľa akcie a napätia, ktoré vás doslova priklincuje ku knihe. Zvraty, ktoré nikto nepredvídal (hoci sa musím pochváliť, že mne v priebehu čítania napadli niektoré veci, ktoré si aj samotný Harry uvedomil až oveľa neskôr. Ha! Kde sa podávajú prihlášky do kriminálky?).  Geniálneho detektíva s pestrou minulosťou a neistou budúcnosťou. A predovšetkým vraha tak zvráteného, že by ste to nedokázali vymyslieť, ani keby ste skombinovali všetky horory, ktoré ste kedy videli.

Pre mňa osobne to bol Nesbo vo vrcholnej forme. Po prečítaní Polície som sa naňho síce trochu hnevala, pretože sa mi nie úplne páčilo, čo urobil z niektorých postáv. Smädom si u mňa ale znovu napravil reputáciu. Páčilo sa mi, že venoval pozornosť aj postavám, ktoré sa v minulých dieloch dostali viac na svetlo, a tak mi dal možnosť dozvedieť sa, ako sa ich osud ďalej vyvíjal. Páčilo sa mi, že v tejto knihe uzatvoril voľné konce z Polície. Hoci zasa nechal otvorené iné veci, ktoré by ma po prečítaní Smädu zaujímali. Verím ale, že si tým len necháva priestor na ďalší diel.

Čítať Smäd bolo pre mňa ako návrat do známeho prostredia po dlhšom čase. Chvíľku som sa rozkukávala, postupne sa ale oprášili spomienky na to, čo bolo predtým a potom to už bolo, ako keby som svet Harryho Holeho opustila len pred pár dňami. V mojom osobnom rebríčku to bol jeden z lepších dielov série, i keď ma nedokázal vyšokovať tak, ako sa to podarilo Snehuliakovi alebo Pancierovému srdcu. Smäd by si mal však určite prečítať každý, kto s Nesbom vyrastal a obľúbil si jeho spisovateľský štýl. Pretože tomu veru neostal nič dlžný, možno mu tá pauza od Harryho dokonca prospela. Budem dúfať, že sa dočkáme ešte ďalších príbehov svojrázneho detektíva a v medzičase snáď aj iných super detektívok od rovnakého autora. Ak teda hľadáte nejakú solídnu detektívku na predlžujúce sa večery, Smäd určite nebude krokom vedľa.  🙂

Ivs