Súmrak dňa

ishiguro.jpg

Táto recenzia je o knižke, akú by som od súčasného autora veru neočakávala. Rozhodne bola pre mňa prekvapením. Podľa štýlu by ste ju totiž mohli pokojne hľadať na polici s knihami Jane Austenovej, sestier Bronteových alebo Charlesa Dickensa. Skrátka a dobre, vyznela ako klasika.

Román Súmrak dňa napísal britský autor japonského pôvodu Kazuo Ishiguro. A napísal ho dobre, pretože zaň dostal veľa ocenení, vrátane prestížnej Man Brookerovej ceny. Hlavným hrdinom a rozprávačom príbehu je pán Stevens, komorník v starom a veľkom anglickom sídle. Na popud svojho zamestnávateľa sa vyberie na dovolenku, aby navštívil svoju niekdajšiu kolegyňu. Po ceste rozjíma o živote v panskom sídle medzi svetovými vojnami a o koncepte dôstojnosti, čoby hlavného znaku dobrého komorníka. Stretnutie so slečnou Kentonovou nakoniec odhalí príbeh celoživotnej lásky, ktorá ale nikdy neprerástla do iného než profesionálneho vzťahu.

Ťažko sa mi o tejto knižke hovorí. Kto potrebuje pri čítaní akciu a rýchly sled udalostí, nech sa poobzerá inde. Kto nemá rád atmosféru starých čias, panských sídiel a džentlmenských spôsobov, nech sa poobzerá inde. Kto nechce na stránkach kníh úvahy na rôzne témy či distingvovaný a trošku staromódny jazyk, nech sa poobzerá inde. Chcem tým povedať, že Súmrak dňa nie je žiadna naháňačka po písmenkách s bombastickými špeciálnymi efektami. Je to pokojne plynúci príbeh, ktorý vás nebude nudiť, ale zároveň si pri ňom psychicky oddýchnete, pretože je vyslovene pekný. V takom tom význame, ako keď sa pozeráte na nejaký obraz a rozleje sa vám z neho pozitívny pocit na duši. Aspoň mne sa to stalo. I keď sa mi tá kniha zdala v podstate nedokončená, páčila sa mi tá cesta k poslednému písmenku. Toto možno vyznieva už trochu ezotericky, ale nech.

Viac k tejto knižke nemám asi čo povedať. Ak sa práve nachádzate v nálade, že by ste si chceli prečítať niečo s puncom klasickej literatúry, toto by mohla byť voľba pre vás. Ishiguro totiž napísal príbeh, ktorý je príjemný na čítanie, v jeho jadre je ale tragédia ľudského srdca.

Ivs

Advertisements

Slávik

slavik

Mám síce rozpísanú ešte inú recenziu, dnes som ale dočítala Slávika od americkej autorky Kristin Hannah a chcem vám to okamžite zvestovať! Pretože tú knihu si jednoznačne musíte prečítať. Vo tom žádná…

Možno nie je dobré prejaviť svoj názor hneď na začiatku recenzie, ale ja verím, že vaša vrodená zvedavosť vás prinúti čítať aj ďalej. Aby ste zistili, prečo som z tejto knihy taká nadšená. Ako sa už ale stalo dobrým zvykom, najskôr stručné priblíženie deja:

Slávik je príbeh o živote dvoch sestier z francúzskeho vidieka. Hoci sú obe dcéry tých istých rodičov, ani by nemohli byť odlišnejšie. Kým Vianne je manželka a matka, ktorá v prvom rade myslí na blaho svojej rodiny, Isabelle je nespútaná rebelka, tvrdohlavo si stojaca za tým, čomu verí. Do ich životov však vtrhnú Nemci a spolu s nimi druhá svetová vojna. Ponuré časy ich prinútia zaujať stanovisko a vyrovnať sa so situáciou podľa svojho svedomia. Slávik detailne ukazuje všetky hrôzy vojnových rokov, hlad, zimu, besnenie nacistov, nebezpečenstvo, beznádej, strach a utrpenie. Je to však aj príbeh o veľkej odvahe, láske, nezlomnosti ducha a ľudskej obetavosti.

Knihy odohrávajúce sa počas vojny na mňa väčšinou naozaj silno zapôsobia. Slávik v tomto nebol žiadnou výnimkou, i keď by sa patrilo povedať, že patril k tomu najlepšiemu, čo som v danom žánri čítala. Veľmi sa mi páčili postavy Vianne a Isabelle. Na prvý pohľad ide o dva úplné protipóly, v jadre sú ale obe odvážne ženy, hoci každá z nich vedie svoj boj odlišným spôsobom. Nebudem vám to popisovať bližšie, aby som vám nepokazila radosť z čítania. Povedzme však, že vďaka knihe zistíte, aké rôzne podoby môže mať hrdinstvo a aké ťažké je prejaviť ho v kritických chvíľach.

Slávik má obrovskú výhodu v naozaj skvelom príbehu, ktorý vás zaujme od prvej vety a vydrží mu to až po vetu poslednú. Autorke sa podarilo vyhnúť dlhým úmorným opisom, zbytočným dialógom a inej vate, ktorá dej zbytočne zdržiava. Jej štýl je pútavý, napriek ťažkej téme sa dobre číta a k rozprávaniu tohto typu podľa mňa pasuje. Do ďalšieho vydania by možno v slovenskom preklade mohli ešte vychytať pár chybičiek, ktoré sa tam objavili, nešlo ale o nič zásadné, boli to skôr drobnosti. Pochváliť naopak musím obálku, tá sa vydavateľstvu naozaj podarila.

Aby som to zhrnula – Slávik je vynikajúco napísaná a veľmi dojímavá kniha o zápase obyčajných žien o prežitie. Pohladí na duši, napriek tomu, aká je neskutočne smutná. Myslím, že každá ďalšia kniha o vojne, do ktorej sa pustím, to bude mať so mnou ťažké, pretože latka je vysoko. Na to si ale asi chvíľku počkám, pretože kým vo mne doznejú dojmy z tejto knihy, pustím sa do niečoho ľahšieho. Vy si ale dajte poradiť a túto knihu zaraďte do svojho čítacieho programu čo najskôr.

Ivs

Američtí bohové

Gaiman

Američtí bohové sú vraj najlepšia kniha, akú Neil Gaiman napísal. Aspoň to tvrdí jeden tábor prívržencov. Druhý tábor cheeruje skôr knihe Nikdykde. Tú som čítala nedávno, preto som sa rozhodla, že si prečítam aj Amerických bohov, nech sa viem správne rozhodnúť. Plus ma k tomu postrčila aj informácia o tom, že sa z knihy natáča seriál. A ja mám podozrenie, že ho budeme pozerať.

Dej knihy sa točí okolo hlavného hrdinu Stína, ktorý po troch rokoch vychádza z väzenia a teší sa na normálny život v starej práci a s milovanou manželkou. Kým však k tomu stihne dôjsť, zasahuje krutý osud a Stín ostáva bez práce a domova. Preto prijme ponuku na prácu od záhadného pána Středu a stáva sa jeho šoférom, spoločníkom a pravou rukou. Odvtedy Stín dennodenne testuje svoje hranice, zažíva nebezpečné situácie a odhaľuje tajomstvá, o ktorých by väčšina ľudí tvrdila, že nie sú reálne možné.

Ako sme si už u Gaimana zvykli, ten chlap má neskutočnú fantáziu. Vymyslieť si celý svet vysídlených bohov a vojen medzi nimi, to chce predstavivosť vysoko nad rámec tej priemernej. Z každej postavy dokázal vyrobiť charakter do najmenších detailov, hoci si ho často musíte domyslieť skôr na základe ich jednania, než že by vám ich Gaiman naservíroval priamo pod nos. A tak sa dohadujete a odhadujete, či je Středa naozaj úplný chrapúň alebo je len nepochopený a nespravodlivo odsudzovaný, prípadne či je Stín dobrák alebo vás o tri strany ďalej prekvapí.

Ja sa ale musím na tomto mieste priznať, že som z Amerických bohov dosť zmätená. Tempo tej knihy bolo také zbesilé, že som ho stíhala sledovať iba v momentoch, keď hrdinovia sedeli v aute a niekam sa presúvali. To malo za následok, že som v neskorších fázach knihy úplne nechápala, čo sa deje a prečo. Možno by pomohlo, keby som sa k problematickým pasážam vrátila a prečítala si ich znovu, toto som si ja ale akosi nezvykla robiť.  🙂

Celkovo sú teda moje dojmy skôr rozpačité a ak by som si mala vybrať najlepšiu Gaimanovu knihu, pridala by som sa do tábora fandiacemu Nikdykde. Nevylučujem, že to s Americkými bohmi po nejakom čase skúsim znovu, nateraz mi ale asi stačilo. Nikoho od čítania však rozhodne neodrádzam, Gaiman je výborný a treba si naňho vytvoriť vlastný názor. Tak do toho. 🙂

Ivs

To je Život!

Rhodes

Pôvodne som si myslela, že túto knižku nebudem vôbec recenzovať, lebo všetko podstatné o nej už skvelo zhrnula napr. monicqa. A tiež preto, že prvých 80 strán som si myslela, že ju ani nedočítam. Potom som sa ale prehupla za túto kritickú hranicu a s každým ďalším riadkom už to bolo lepšie a lepšie. Takže tu máte recenziu na román To je Život! od Dana Rhodesa, užite v zdraví a duševnej sile.

Ako sa sluší a patrí, začneme najskôr popisom deja. V centre pozornosti románu sa nachádza mladá študentka umenia Aurélia. Tá jedného krásneho rána vrhne v rámci svojho umeleckého projektu kameň do ľudí na námestí, pričom nešťastne zasiahne bábätko v kočíku. Za trest ho dostáva na týždeň do opatery. Okolo Aurélie sa začínajú odvíjať osudy ďalších ľudí. Jej profesora zo školy, najlepšej priateľky, umeleckého kritika prestížnych novín, záhadného umelca. Všetky tieto zdanlivo nesúvisiace postavy však výrazným spôsobom zasiahnu do deja a spôsobia, že sa Auréliin život začne uberať smerom, ktorým vôbec nepredpokladala.

Najskôr snáď niečo k samotnej hlavnej hrdinke. S Auréliou som mala trochu osobný problém, ktorý podľa mňa pramenil v protichodných pocitoch, ktoré vo mne vyvolávala. Na jednej strane som s ňou musela sympatizovať – polosirota s minimom priateľov, takmer nijakou sebaistotou a neistými vyhliadkami do budúcnosti. Na strane druhej mi liezla na nervy – rozhodnutia, ktoré nemali nič spoločné s elementárnou logikou alebo zdravým sedliackym rozumom, detinské správanie, zaslepenosť a ochota myslieť si o každom hneď to najhoršie. Tieto protichodné črty spôsobili, že som si k nej dosť dlho budovala nejaký vzťah, vo finále som jej ale priala, aby to všetko dopadlo dobre.

O čo problematickejšia bola pre mňa Aurélia, o to väčšie potešenie som našla v ostatných postavách románu.  Správňaci aj magori boli napísaní tak, že som si ich dokázala obľúbiť hneď. Samozrejme že v odlišnej miere, ale predsa. A nepotrebovala som na to ani veľa času.

Veľmi sa mi páčil aj spisovateľský štýl Dana Rhodesa. Bol svieži, mierne satirický a čítal sa príjemne. Príjemne v mojich predstavách znamená, že som sa nezasekávala na problematických miestach, ale čítala som na jeden nášup. Neviem, nakoľko za to môžeme vďačiť prekladu, ale toto ma v knihách vždy poteší.

Môj celkový dojem je teda pozitívny, a to napriek spomínanému problematickému úvodu. V priebehu knihy sa to totiž postupne vylepšovalo, až to dospelo k záveru, s ktorým som bola vyložene spokojná. Rhodes dokázal spojiť veci, o ktorých by som v priebehu čítania ani nepredpokladala, že sa spojiť dajú. Preto vám odporúčam, aby ste skúsili dať románu To je Život! šancu. Najmä ak obľubujete kulisy Paríža, správnu dávku podivností a nevšedné príbehy. Prípadne dajte vedieť, ako sa vám to páčilo.  🙂

Ivs

Smäd

Smad

Minule som premýšľala nad tým, ako sa asi musí cítiť Jo Nesbo. Skúsme si to predstaviť. Stvoríte Harryho Holeho, detektíva, ktorého si okamžite zamiluje celý svet. Napíšete o ňom desať kníh. Potom sa rozhodnete, že chcete písať aj iné veci a vydáte niekoľko ďalších kníh. Sú rovnako dobré ako všetko, čo ste napísali doteraz, ale ľudia aj tak stále čakajú len na novú knihu o Harrym. Tak ju napíšete. Ale necítili by ste sa pod tlakom? Lebo ja asi kúšťok hej. A ako som sa teda po tomto vcítení do Joovej kože pozerala na Smäd? Ako na svätý obrázok! Čítajte ďalej a dozviete sa viac.

Dej jedenásteho príbehu zo série o Harrym Holem sa odohráva zhruba tri roky po udalostiach z Polície. Harry je šťastne ženatý učiteľ na policajnej škole, bez záujmu ešte si niekedy čo i len zmočiť palčok v špinavých vodách vyšetrovania vraždy. Lenže ha-ha-ha, plány sú vždy pekné, a tak sa Harry chtiac-nechtiac znovu zapája do pátrania po zvrhlom vrahovi osamelých žien. Krehká rovnováha jeho života sa tak okamžite narúša a pred Harrym defilujú všetky možné prehrešky a démoni z minulosti. Otázka znie, ako si s nimi dokáže poradiť tento raz. Odpoveď znie – dozviete sa v knižke.

Aj jedenásta Holeovka má všetko, na čo sme u Nesba zvyknutí. Postavy v rôznom štádiu narušenia, ktoré prežívajú osobné aj profesné drámy. Veľa akcie a napätia, ktoré vás doslova priklincuje ku knihe. Zvraty, ktoré nikto nepredvídal (hoci sa musím pochváliť, že mne v priebehu čítania napadli niektoré veci, ktoré si aj samotný Harry uvedomil až oveľa neskôr. Ha! Kde sa podávajú prihlášky do kriminálky?).  Geniálneho detektíva s pestrou minulosťou a neistou budúcnosťou. A predovšetkým vraha tak zvráteného, že by ste to nedokázali vymyslieť, ani keby ste skombinovali všetky horory, ktoré ste kedy videli.

Pre mňa osobne to bol Nesbo vo vrcholnej forme. Po prečítaní Polície som sa naňho síce trochu hnevala, pretože sa mi nie úplne páčilo, čo urobil z niektorých postáv. Smädom si u mňa ale znovu napravil reputáciu. Páčilo sa mi, že venoval pozornosť aj postavám, ktoré sa v minulých dieloch dostali viac na svetlo, a tak mi dal možnosť dozvedieť sa, ako sa ich osud ďalej vyvíjal. Páčilo sa mi, že v tejto knihe uzatvoril voľné konce z Polície. Hoci zasa nechal otvorené iné veci, ktoré by ma po prečítaní Smädu zaujímali. Verím ale, že si tým len necháva priestor na ďalší diel.

Čítať Smäd bolo pre mňa ako návrat do známeho prostredia po dlhšom čase. Chvíľku som sa rozkukávala, postupne sa ale oprášili spomienky na to, čo bolo predtým a potom to už bolo, ako keby som svet Harryho Holeho opustila len pred pár dňami. V mojom osobnom rebríčku to bol jeden z lepších dielov série, i keď ma nedokázal vyšokovať tak, ako sa to podarilo Snehuliakovi alebo Pancierovému srdcu. Smäd by si mal však určite prečítať každý, kto s Nesbom vyrastal a obľúbil si jeho spisovateľský štýl. Pretože tomu veru neostal nič dlžný, možno mu tá pauza od Harryho dokonca prospela. Budem dúfať, že sa dočkáme ešte ďalších príbehov svojrázneho detektíva a v medzičase snáď aj iných super detektívok od rovnakého autora. Ak teda hľadáte nejakú solídnu detektívku na predlžujúce sa večery, Smäd určite nebude krokom vedľa.  🙂

Ivs

O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža

Romain

Vitajte späť na mojom blogovom občasníku. Všetkým verným čitateľom ďakujem, že mi zachovali priazeň (díky, mami!) a ak to náhodou číta aj niekto iný, vitaj, moja milá zblúdilá duša.

Dnes vám chcem porozprávať o knižke, ktorú by ste si mali prečítať za určitých podmienok. Konkrétne týchto:

  • páčia sa vám príbehy, ktoré nie sú priame a predvídateľné
  • dokážete oceniť fantáziu, ktorá presahuje tú vašu
  • nenahnevá vás, ak sa prácne s niečím zmierite len preto, aby ste na konci zistili, že je to ešte celé úplne inak
  • ste pripravení nechať sa dojať

Knižku O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža napísal Francúz Romain Puértolas, čo sa mi zdá príznačné, pretože mi vyložene pasovala do francúzskej literatúry. Rozpráva príbeh mladej Providencie, ktorá si adoptuje choré dievčatko z Maroka, aby mu poskytla milujúci domov a potrebnú modernú liečbu. V deň, keď si má po Zaheru letieť, však všetky lety zrušia kvôli oblaku popola z islandskej sopky a Providencia sa zúfalo pokúša nájsť iný spôsob, ako sa k dcérke dostať. To ju privedie až k tajomnému Majstrovi Hu, ktorý tvrdí, že ju naučí lietať. Providencia sa púšťa po tejto prazvláštnej ceste s neistým výsledkom, na konci ktorej ju čaká malá Zahera. Ale čo ak je to všetko ešte nejakým spôsobom komplikované?

Knižka s tak zvláštnym názvom zrejme ani nemôže byť úplne jednoduchá. Musím priznať, že práve ten názov spolu s krásnou obálkou slovenského vydania boli prvé veci, ktoré ma na tomto románe upútali. Keď som sa potom začítala do anotácie, mala som isté pochybnosti, či je to kniha pre mňa, ale rozhodla som sa dať jej šancu. A dobre som urobila.

K tým pochybnostiam sa, ak dovolíte, ešte vrátim. Musím totiž priznať, že sa ma držali ešte aj prvých pár kapitol. Dosť dobre som nechápala, čo sa mi autor snaží povedať. Že keď sa francúzska poštárka rozhodne lietať, tak proste poletí? Potom som sa ale rozhodla, že to prijmem, ako to je a od toho momentu ma knižka začala vyslovene baviť. Na každej strane som nachádzala nové a nové magické veci, veci akoby vystrihnuté z rozprávok. Jedna neuveriteľná historka striedala druhú a ja už som knižku mala pekne zaškatuľkovanú v súkromnej kategórii próza s prvkami nadprirodzena. Lenže potom prišla posledná kapitola a tá to všetko vysvetlila, upratala a vpratala späť do bežnej ľudskej reality. No nie je čarovné, že knihy majú schopnosť zvrátiť celkové vnímanie na pár stranách? No je.

Knižka O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža mi v niečom pripomínala moju milovanú knihu Babička pozdravuje a omlouvá se od Fredrika Backmana. Možno prítomnosťou rozprávkových prvkov, možno tým dobrým pocitom, ktorý som počas čítania mala a možno trochu aj nezlomnosťou postáv oboch diel. A celkom určite aj tou trochou smútku umne primiešanou do deja.

Čo teda ešte dodať k predmetu dnešnej recenzie? Je to knižka pomerne útla svojim rozsahom, ale mohutná svojim príbehom. Ak vám rovnako ako mne pri čítaní fantázia maľuje pred očami obrazy toho, o čom práve čítate, s touto knižkou si zalietate v oblakoch, prejdete sa po africkej púšti, budete pozorovať hviezdnatú nočnú oblohu a posedíte si v kresle poctivého holiča zo starej doby. Čo si však odnesiete predovšetkým, to je pocit z dobre napísanej knižky a radosť, že ste na ňu natrafili. Aspoň u mňa to tak bolo. 🙂

Preto nemôžem inak, len odporúčať túto knižku ďalej. Je to pútavé, je to milé, je to dojemné, je to prekvapivé. Francúzskym autorom sa toto kúzlo akosi prekvapivo dobre darí. A ja idem poškuľovať po ďalšej Puértolasovej knižke – jeho debute s rovnako podivným názvom Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA. Idete do toho so mnou?  🙂

Ivs

Smrť a iné okamihy môjho života

Niedlich

Zdá sa vám niekedy, že je váš život príliš nudný a chcelo by to nejaké oživenie? Myslíte si, že by tým oživením mohla byť smrť? Konkrétne pán Smrť v úlohe najlepšieho kamaráta? Tak to by ste si mali prečítať knižku Smrť a iné okamihy môjho života od nemeckého autora Sebastiana Niedlicha.

Tento román s podtitulom Čierna komédia o vážnych veciach rozpráva životný príbeh Martina, ktorý sa ako malý chlapec pri smrteľnej posteli svojej babičky stretáva so Smrťou. Martin z toho pochopiteľne nie je až tak veľmi nadšený, Smrť je naopak veľmi šťastný, že ho konečne niekto vidí a počuje. Postupne sa medzi oboma buduje zvláštny vzťah podobný priateľstvi a Smrť prenáša na Martina niektoré zo svojich schopností, čo však obyčajnému človeku občas pekne komplikuje život. Na stránkach knižky sledujeme jednotlivé fázy vývoja Martinovho vzťahu k zvláštnemu priateľovi, jeho snahy o prekazenie plánov, zvrátenie behu udalostí a predurčeného osudu, ale aj osobné drámy, s ktorými sa musí vyrovnávať.

K tejto knižke som sa dostala vlastne náhodou, zaujala ma jej veselá žltá obálka a popis, ktorý nevyzeral úplne márne. Rozhodla som sa dať jej šancu, aby som si trochu rozšírila obzory a prečítala si niečo od nemeckého autora, čo zväčša nerobím. A okrem toho som bola zvedavá, ako postavu Smrti poňal iný autor než Terry Pratchett, stvoriteľ vynikajúceho Smrťa obývajúceho Zeměplochu (nikto ma neprinúti použiť slovo “Plochozem”).

A čo som zistila? Že je to knižka priemerná. Prečítala som ju na jeden záťah za pár hodín, čo naznačuje, že sa číta naozaj ľahko. Niedlich píše zaujímavo, dialógy znejú normálne a realisticky, opisy nie sú prehnané, hlboké filozofické úvahy tu na vás nečíhajú na každej strane, aj keď by sa to možno od takejto knihy očakávalo. Namiesto toho sledujeme myšlienkové pochody Martina, ktorý sa snaží nejako vyrovnať so všetkým, čo sa okolo neho deje, hoci si na to vždy nezvolí ten najlepší možný spôsob. Na druhej strane nejde o žiadny prelomový román, ktorý by sa mal okamžite zaradiť do učebných osnov. Je to taká tá kniha, čo neurazí, ale veľmi pravdepodobne ani prehnane nenadchne.

Martin ako postava bol aspoň pre mňa pomerne zaujímavý. Výnimočným ho robí práve jeho vzťah k Smrti a s tým súvisiace udalosti. Napriek tomu sa snaží ako môže, aby prispel všetkými svojimi silami k tomu, čo považuje za správne. To sa však často Smrti nepáči, čím dochádza ku konfliktom medzi oboma protagonistami. Dokázali by ste sa nečinne prizerať, ako sa utopí malé dieťa, len preto, že vám Smrť povedal, že je to jeho osud? Alebo by ste sa tomu pokúsili zabrániť? Martin je z druhej kategórie. Cítiť z neho človečinu a dobré srdce. Smrť takisto nie je zlý, vystupuje skôr ako neutrálna postava. Opakovane zdôrazňuje, že nerozhoduje o tom, kto zomrie a kto prežije, len plní svoju úlohu prevádzača duší. Na rozdiel od Martina je pomerne stály, neprechádza žiadnym väčším prerodom. Martin sa pochopiteľne s pribúdajúcimi rokmi vyvíja, čo vytvára ďalší kontrast medzi oboma postavami.

Moje celkové hodnotenie je teda viac-menej pozitívne. Nie je to knižka, z ktorej by niekto padol na zadok, má ale zaujímavý námet. Človeku pri nej môže napadnúť veľa rôznych otázok. Ten humor, ktorý by som čakala od čiernej komédie, bol skôr nenápadný. Rozprávanie v prvej osobe celý príbeh zľudštilo a podľa mňa knižke dosť pomohlo. Smrť a iné okamihy môjho života teda hodnotím ako oddychové čítanie, ktoré vám môže, ale nemusí vyplniť čas. Ak si ho prečítate, fajn. Ak si ho neprečítate, určite neprídete o nič zásadné. Ako som spomínala vyššie, je to skôr priemerná knižka, než veľdielo. A tak to nechávam na vás – prečítajte si ju alebo nie. Násilím tlačiť vám budem iné knižky.  🙂

Ivs ♥