Měsíc nad SOHO

Mesic

 

Objektívna pravda to asi nebude, ale čisto subjektívne mám pocit, že mi čítanie fantasy kníh výrazne pomáha aj v reálnom živote. Ako? No totiž… fantasy knihy som začala intenzívnejšie čítať až v priebehu posledného roka či dvoch. A zistila som, že čím neuveriteľnejšie veci sa v nich odohrávajú, tým menej podivných situácií ma dokáže reálne zaskočiť. Skrátka a dobre, čudujem sa už máločomu. I keď teraz je možno na mieste otázka, či to skôr nie je rezignácia v dôsledku blížiacej sa tridsiatky. Ale tak ďaleko snáď ešte nie som. Blahodarný vplyv fantasy na moje bytie budem teda bedlivo sledovať aj naďalej a zatiaľ idem rozobrať dnešnú knižku na paškáli – Měsíc nad Soho.

Měsíc nad Soho je druhým dielom mestskej fantasy série Bena Aaronovitcha. Prvý diel – Řeky Londýna – nám predstavil hlavného hrdinu Petra Granta, čarodejníckeho učňa v službách britskej polície, ktorý sa aj tentokrát musí popasovať s prípadom, ktorý sa vymyká normálu. Vyzerá to totiž tak, že sa po Londýne pohybuje niečo, čomu robí radosť likvidovať talentovaných jazzových hudobníkov. V uliciach navyše stále vyčíňa aj tajomná žena, ktorá si kráti čas odhrýzaním intímnych cenností vytipovaným nešťastníkom. Spolu s čarodejníckym tréningom a osobnými záležitosťami má teda Peter aj tentokrát o zábavu postarané. A spolu s ním aj my všetci.

Ak pravidelne čítate môj blog, tak pravdepodobne viete, že z knižky Řeky Londýna som bola nadšená. Páčil sa mi originálny nápad, umiestnenie hrdinov do prostredia polície aj postavy, ktoré Aaronovitch vymyslel. No Měsíc nad Soho sa mi páčil ešte o kúsok viac. Zdalo sa mi, že druhá kniha prospela najmä Petrovi. Aj keď to nikdy nebol typ pasívneho hrdinu, ktorý čaká, čo si preňho osud pripravil, mala som dojem, že v druhej časti série ešte viac vykukol. Pôsobil na mňa aktívnejšie, vyzretejšie a bolo ho jednoducho viac vidieť. Je pravda, že to bolo na úkor iných postáv, ktoré mali v románe skôr úlohu štatistov, mne osobne to ale nevadilo a verím, že sa o nich dozviem v ďalších častiach viac.

Řekám Londýna som vyčítala dialógy, ktoré mi nie vždy dávali zmysel. Mám dojem, že v Měsíci nad Soho sa výrazne zlepšilo aj toto. Musím sa priznať, že mi aj tentokrát unikli nejaké skutočnosti (napr. mi je záhadou, ako sa Peter dopátral k identite niektorých bytostí), nekladiem to ale za vinu textu ako takému. Ten sa znovu čítal veľmi dobre, hladko a plynulo. Aj český preklad bol opäť urobený veľmi pekne.

Moje celkové dojmy z tejto knižky sú teda rozhodne pozitívne. Měsíc nad Soho je zaujímavá knižka, ktorú som zhltla za dva dni a rozhodne ma neodradila od čítania ďalších dielov série. Skôr ma na ne navnadila. Preto vám ju môžem s čistým srdcom odporučiť, ak hľadáte niečo zábavné a pútavé, nenáročné a zázračné. Verím, že si Aaronovitcha zamilujete rovnako ako ja.

Ivs ❤

Řeky Londýna

Reky

Ako je u mňa pomaly pravidlom, k Řekám Londýna som sa dostala až dva roky po ich vydaní v českom preklade. Na knižku s označením “mestská fantasy” som bola obzvlášť zvedavá, keďže som v svojom predchádzajúcom čitateľskom živote zlomila len jednu knihu, ktorá by s pokojným svedomím zniesla toto označenie – Gaimanovo Nikdykde. Aké teda boli Řeky Londýna?

Nuž takto. Je to príbeh o mladom londýnskom policajtovi Petrovi Grantovi, ktorý sa počas vyšetrovania vraždy zapletie s duchom, čo z neho vzápätí urobí člena magickej polície a čarodejníckeho učňa. Spolu so svojim majstrom sa ocitnú uprostred honu na tajomné sily, ktoré rozpútavajú v uliciach Londýna desivé masakre nevinných ľudí a popri tom sa snažia nastoliť mier medzi londýnskymi riečnymi božstvami. Podľa popisu žiadna nuda, čo poviete?

Ja hovorím, že Řeky Londýna boli presne to, čo som krásnom a smutnom Slávikovi potrebovala. Svižná a moderná knižka s čarodejníkmi preháňajúcimi sa súčasným Londýnom, tajomnými bytosťami, aké svet nevidel, a vyšetrovaním vrážd je dobre namiešanou kombináciou fantasy a detektívky. Nenudí v nijakom momente, hoci sa musím priznať, že druhá polovica značne vylepšila moje dojmy z knižky ako takej. Bola totiž výrazne akčnejšia (niekedy až príliš) a zažehnala rozpačitosť, ktorú som z knihy dovtedy pociťovala.

Veľmi sa mi páčili najmä postavy. Hlavný hrdina Peter je spravený pekne, má veľa sympatických vlastností, jedná ako rozumná dospelá osoba, zároveň ostal ale správne ľudský, s chybami, túžbami a vlastnými výstrednosťami. Pochváliť musím aj postavy Beverley, Lesley a záhadného inšpektora Nightingalea, ktorí mi tiež prirástli k srdcu. Každý z nich pre mňa ako čitateľa fungoval dobre a tešila som sa, keď sa znovu objavovali. Aaronovitch podľa mňa postavy zvládol celkovo super, pretože ani jedna z nich, či už bola kladná alebo záporná, mi neliezla na nervy. Každá jedna splnila svoj účel a bola fajn.

S čím som naopak občas mala trochu problém, to boli dialógy. Nie všetky, niektoré. A tu neviem, či za to treba viniť preklad alebo moju neznalosť, ale niektoré rozhovory som vôbec nepochopila. Stalo sa to asi len dvakrát, ale ja som pri čítaní nerada zmätená, takže to trošku skalilo moju číru radosť. Možno je to ale len môj problém.  🙂

A na záver by som autorovi rada zakvitovala ešte jednu vec – umiestnenie deja do súčasného Londýna. Londýn mám veľmi rada a aj v minulosti sa ukázal ako dobré pozadie pre iné knihy, v tejto tu bol však (aspoň pre mňa) ako ďalšia postava. Síce nenápadná, ktorá nič nepovie, pre popisované udalosti ale nenahraditeľná a zásadná. Jeho ulice, parky, mosty a predmestia sú naozaj super zvolenou kulisou a teším sa z toho, že nech sa už bude v ďalších dieloch série odohrávať čokoľvek, Londýn tam bude vždy. To je pre mňa veľmi potešujúce vedomie.

Ak ste dočítali až sem, vaša snaha bude odmenená posledným zhrnutím. Řeky Londýna sú originálnym a zábavným čítaním, úplne ideálnym na leto. Ak máte radi fantasy, túto sériu by ste určite nemali obísť. Ja práve čítam druhý diel a rozhodne mienim pokračovať aj ďalej.  🙂

Ivs

PS: Superská obálka!