Šepot podzemí

Sepot

 

Recenzovať ďalší diel Aaronovitchovej série a zároveň prísť s ochkaním a achkaním, ktoré by vyznelo aspoň trochu originálne, už začína byť trochu problematické. Aká teda bola knižka Šepot podzemí? Podarilo sa autorovi aj tretíkrát lapiť čitateľa do svojich osídiel?

Po Řekách Londýna a Měsíci nad SOHO sa aj do tretice stretávame s mladým a sympatickým Petrom Grantom, šikovným policajtom a čarodejníckym učňom. Tento raz je povolaný k vražde amerického študenta na koľajach londýnskeho metra. Peter a jeho kamoši sa púšťajú do vyšetrovania prípadu, ktorý ich privedie do najhlbších útrob londýnskeho podzemia a k stretnutiu s jeho tajomnými obyvateľmi.

Keď narýchlo preletíte recenzie Aaronovitchovej série, dozviete sa, že jeho knihy zrejú ako víno a každý diel je lepší, ako ten predchádzajúci. Pod toto sa rada podpíšem. Šepot podzemí sa mi páčil naozaj preveľmi. Zdalo sa mi, že autor konečne trochu pribrzdil to zbesilé tempo predchádzajúcich dvoch kníh, kedy som mala občas problém sledovať, kde postavy sú a ako sa tam dopracovali. Šepot podzemí naproti tomu plynie tak akurát. Nie je to žiadna nuda, zároveň sa ale nemusíte v texte vracať dozadu a opakovane čítať niektoré pasáže, aby ste pochopili, o čom je reč. Aspoň ja som to nepotrebovala. Okrem toho Aaronovitch urobil aj akési opakovanie ohľadom kúzel, ktoré naši čarodejníci používajú – Peter znovu vysvetľuje, čo sú to napr. vestigia alebo formy. A keďže opakovanie je matka múdrosti, rozhodne to nebolo na škodu.

Zvolené prostredie londýnskeho metra, kanalizácie a ďalších podzemných zákutí bolo tiež dobrým ťahom. Je totiž dostatočne tajomné samo o sebe, preto je pre čarodejnícke fantasy ako stvorené. Aaronovitchove opisy sú navyše také dobré, že si viete dokonale predstaviť klaustrofobické chodby, úzke tunely, tmu a smrad panujúci tam dole. Celkom protiklad k zasneženému vianočnému Londýnu, ktorý tvorí kulisu pre dej odohrávajúci sa na povrchu. A funguje dobre.

Čo sa týka postáv, veľmi sa mi páči to, ako sa diel od dielu vyvíjajú. Hoci Nightingale na môj vkus stále dostáva málo priestoru, z Petra sa postupne stáva ostrieľaný a skúsený čarodej a vyšetrovateľ, pôsobí vyzretejšie a sebavedomejšie. Stále ostáva sympatickou postavou so zmyslom pre humor, rovnako ako Leslie. Humor je vôbec dôležitou súčasťou tejto série, i keď je skôr nenápadný a skrytý. Stále fungujú postavy Riek, ktoré miešajú karty aj v Šepote podzemí a som si istá, že o nich budeme počuť naďalej. Aaronovitchov svet je jednoducho kompaktný.

Po tretí krát teda musím u seba konštatovať nadšenie a pretrvávajúcu chuť pustiť sa do ďalších dobrodružstiev Petra Granta. Ostatne, štvrtý diel – Prokleté domovy – som prezieravo podarovala Dantemu k meninám. Len tak pre istotu.  🙂

Ak ste sa mnou dali nahovoriť na Řeky Londýna a Měsíc nad SOHO, pustite sa aj do Šepotu podzemí. Je to paráda, sľubujem!

Ivs

Měsíc nad SOHO

Mesic

 

Objektívna pravda to asi nebude, ale čisto subjektívne mám pocit, že mi čítanie fantasy kníh výrazne pomáha aj v reálnom živote. Ako? No totiž… fantasy knihy som začala intenzívnejšie čítať až v priebehu posledného roka či dvoch. A zistila som, že čím neuveriteľnejšie veci sa v nich odohrávajú, tým menej podivných situácií ma dokáže reálne zaskočiť. Skrátka a dobre, čudujem sa už máločomu. I keď teraz je možno na mieste otázka, či to skôr nie je rezignácia v dôsledku blížiacej sa tridsiatky. Ale tak ďaleko snáď ešte nie som. Blahodarný vplyv fantasy na moje bytie budem teda bedlivo sledovať aj naďalej a zatiaľ idem rozobrať dnešnú knižku na paškáli – Měsíc nad Soho.

Měsíc nad Soho je druhým dielom mestskej fantasy série Bena Aaronovitcha. Prvý diel – Řeky Londýna – nám predstavil hlavného hrdinu Petra Granta, čarodejníckeho učňa v službách britskej polície, ktorý sa aj tentokrát musí popasovať s prípadom, ktorý sa vymyká normálu. Vyzerá to totiž tak, že sa po Londýne pohybuje niečo, čomu robí radosť likvidovať talentovaných jazzových hudobníkov. V uliciach navyše stále vyčíňa aj tajomná žena, ktorá si kráti čas odhrýzaním intímnych cenností vytipovaným nešťastníkom. Spolu s čarodejníckym tréningom a osobnými záležitosťami má teda Peter aj tentokrát o zábavu postarané. A spolu s ním aj my všetci.

Ak pravidelne čítate môj blog, tak pravdepodobne viete, že z knižky Řeky Londýna som bola nadšená. Páčil sa mi originálny nápad, umiestnenie hrdinov do prostredia polície aj postavy, ktoré Aaronovitch vymyslel. No Měsíc nad Soho sa mi páčil ešte o kúsok viac. Zdalo sa mi, že druhá kniha prospela najmä Petrovi. Aj keď to nikdy nebol typ pasívneho hrdinu, ktorý čaká, čo si preňho osud pripravil, mala som dojem, že v druhej časti série ešte viac vykukol. Pôsobil na mňa aktívnejšie, vyzretejšie a bolo ho jednoducho viac vidieť. Je pravda, že to bolo na úkor iných postáv, ktoré mali v románe skôr úlohu štatistov, mne osobne to ale nevadilo a verím, že sa o nich dozviem v ďalších častiach viac.

Řekám Londýna som vyčítala dialógy, ktoré mi nie vždy dávali zmysel. Mám dojem, že v Měsíci nad Soho sa výrazne zlepšilo aj toto. Musím sa priznať, že mi aj tentokrát unikli nejaké skutočnosti (napr. mi je záhadou, ako sa Peter dopátral k identite niektorých bytostí), nekladiem to ale za vinu textu ako takému. Ten sa znovu čítal veľmi dobre, hladko a plynulo. Aj český preklad bol opäť urobený veľmi pekne.

Moje celkové dojmy z tejto knižky sú teda rozhodne pozitívne. Měsíc nad Soho je zaujímavá knižka, ktorú som zhltla za dva dni a rozhodne ma neodradila od čítania ďalších dielov série. Skôr ma na ne navnadila. Preto vám ju môžem s čistým srdcom odporučiť, ak hľadáte niečo zábavné a pútavé, nenáročné a zázračné. Verím, že si Aaronovitcha zamilujete rovnako ako ja.

Ivs ❤

Řeky Londýna

Reky

Ako je u mňa pomaly pravidlom, k Řekám Londýna som sa dostala až dva roky po ich vydaní v českom preklade. Na knižku s označením “mestská fantasy” som bola obzvlášť zvedavá, keďže som v svojom predchádzajúcom čitateľskom živote zlomila len jednu knihu, ktorá by s pokojným svedomím zniesla toto označenie – Gaimanovo Nikdykde. Aké teda boli Řeky Londýna?

Nuž takto. Je to príbeh o mladom londýnskom policajtovi Petrovi Grantovi, ktorý sa počas vyšetrovania vraždy zapletie s duchom, čo z neho vzápätí urobí člena magickej polície a čarodejníckeho učňa. Spolu so svojim majstrom sa ocitnú uprostred honu na tajomné sily, ktoré rozpútavajú v uliciach Londýna desivé masakre nevinných ľudí a popri tom sa snažia nastoliť mier medzi londýnskymi riečnymi božstvami. Podľa popisu žiadna nuda, čo poviete?

Ja hovorím, že Řeky Londýna boli presne to, čo som krásnom a smutnom Slávikovi potrebovala. Svižná a moderná knižka s čarodejníkmi preháňajúcimi sa súčasným Londýnom, tajomnými bytosťami, aké svet nevidel, a vyšetrovaním vrážd je dobre namiešanou kombináciou fantasy a detektívky. Nenudí v nijakom momente, hoci sa musím priznať, že druhá polovica značne vylepšila moje dojmy z knižky ako takej. Bola totiž výrazne akčnejšia (niekedy až príliš) a zažehnala rozpačitosť, ktorú som z knihy dovtedy pociťovala.

Veľmi sa mi páčili najmä postavy. Hlavný hrdina Peter je spravený pekne, má veľa sympatických vlastností, jedná ako rozumná dospelá osoba, zároveň ostal ale správne ľudský, s chybami, túžbami a vlastnými výstrednosťami. Pochváliť musím aj postavy Beverley, Lesley a záhadného inšpektora Nightingalea, ktorí mi tiež prirástli k srdcu. Každý z nich pre mňa ako čitateľa fungoval dobre a tešila som sa, keď sa znovu objavovali. Aaronovitch podľa mňa postavy zvládol celkovo super, pretože ani jedna z nich, či už bola kladná alebo záporná, mi neliezla na nervy. Každá jedna splnila svoj účel a bola fajn.

S čím som naopak občas mala trochu problém, to boli dialógy. Nie všetky, niektoré. A tu neviem, či za to treba viniť preklad alebo moju neznalosť, ale niektoré rozhovory som vôbec nepochopila. Stalo sa to asi len dvakrát, ale ja som pri čítaní nerada zmätená, takže to trošku skalilo moju číru radosť. Možno je to ale len môj problém.  🙂

A na záver by som autorovi rada zakvitovala ešte jednu vec – umiestnenie deja do súčasného Londýna. Londýn mám veľmi rada a aj v minulosti sa ukázal ako dobré pozadie pre iné knihy, v tejto tu bol však (aspoň pre mňa) ako ďalšia postava. Síce nenápadná, ktorá nič nepovie, pre popisované udalosti ale nenahraditeľná a zásadná. Jeho ulice, parky, mosty a predmestia sú naozaj super zvolenou kulisou a teším sa z toho, že nech sa už bude v ďalších dieloch série odohrávať čokoľvek, Londýn tam bude vždy. To je pre mňa veľmi potešujúce vedomie.

Ak ste dočítali až sem, vaša snaha bude odmenená posledným zhrnutím. Řeky Londýna sú originálnym a zábavným čítaním, úplne ideálnym na leto. Ak máte radi fantasy, túto sériu by ste určite nemali obísť. Ja práve čítam druhý diel a rozhodne mienim pokračovať aj ďalej.  🙂

Ivs

PS: Superská obálka!